исказить
Russian
Pronunciation
- IPA: /ɪskɐˈzʲitʲ/
Verb
исказить • (iskazít') pf. — искажать (iskažát') impf.
Conjugation
| perfective aspect | ||
|---|---|---|
| infinitive | искази́ть | |
| corresponding verbs | normal | reflexive |
| imperfective | искажа́ть | искажа́ться |
| perfective | искази́ть | искази́ться |
| future tense | singular | plural |
| 1st person | я искажу́ | мы искази́м |
| 2nd person | ты искази́шь | вы искази́те |
| 3rd person | он, она́, оно́ искази́т | они́ исказя́т |
| imperative | (ты) искази́ | (вы) искази́те |
| past tense | singular | plural |
| masculine | я, ты, он искази́л | мы, вы, они́ искази́ли |
| feminine | я, ты, она́ искази́ла | |
| neuter | оно́ искази́ло | |
| past participle active | искази́вший | |
| past participle passive | исказённый | |
| past adverbial participle | искази́в | |
| verbal nouns | искаже́ние | |