обнаруживший
Russian edit
Pronunciation edit
Participle edit
обнару́живший • (obnarúživšij)
- past active perfective participle of обнару́жить (obnarúžitʹ)
Declension edit
Declension of обнару́живший (no short forms)
| masculine | neuter | feminine | plural | ||
|---|---|---|---|---|---|
| nominative | обнару́живший obnarúživšij |
обнару́жившее obnarúživšeje |
обнару́жившая obnarúživšaja |
обнару́жившие obnarúživšije | |
| genitive | обнару́жившего obnarúživševo |
обнару́жившей obnarúživšej |
обнару́живших obnarúživšix | ||
| dative | обнару́жившему obnarúživšemu |
обнару́жившей obnarúživšej |
обнару́жившим obnarúživšim | ||
| accusative | animate | обнару́жившего obnarúživševo |
обнару́жившее obnarúživšeje |
обнару́жившую obnarúživšuju |
обнару́живших obnarúživšix |
| inanimate | обнару́живший obnarúživšij |
обнару́жившие obnarúživšije | |||
| instrumental | обнару́жившим obnarúživšim |
обнару́жившей, обнару́жившею obnarúživšej, obnarúživšeju |
обнару́жившими obnarúživšimi | ||
| prepositional | обнару́жившем obnarúživšem |
обнару́жившей obnarúživšej |
обнару́живших obnarúživšix | ||