døv
Danish
Etymology
From Old Norse daufr, from Proto-Germanic *daubaz.
Pronunciation
IPA: /døv/, [d̥øˀʊ̯]
Adjective
døv
- deaf, not able to hear
Norwegian Bokmål
Etymology
From Old Norse daufr, from Proto-Germanic *daubaz.
Pronunciation
Adjective
døv
Related terms
- døvhet
See also
- dauv (nynorsk)