fajčiť

Slovak edit

From fajka, a diminutive form of German Pfeife, ultimately from Latin.

fajčiť impf

Conjugation of fajčiť (class V, pattern robiť)

indicative	singular			plural
infinitive		fajčiť
present active participle		fajčiaci
past active participle		—
passive participle		fajčený
l-participle (m./f./n./pl.)		fajčil, fajčila, fajčilo, fajčili
transgressive		fajčiac
gerund		fajčenie
indicative	first	second	third	first	second	third
present	fajčím	fajčíš	fajčí	fajčíme	fajčíte	fajčia
past (m./f./n.)	fajčil som fajčila som fajčilo som	fajčil si fajčila si fajčilo si	fajčil fajčila fajčilo	fajčili sme	fajčili ste	fajčili
past perfect (m./f./n.)	bol som fajčil bola som fajčila bolo som fajčilo	bol si fajčil bola si fajčila bolo si fajčilo	bol fajčil bola fajčila bolo fajčilo	boli sme fajčili	boli ste fajčili	boli fajčili
future	budem fajčiť	budeš fajčiť	bude fajčiť	budeme fajčiť	budete fajčiť	budú fajčiť
conditional	singular			plural
conditional	first	second	third	first	second	third
present (m./f./n.)	fajčil by som fajčila by som fajčilo by som	fajčil by si fajčila by si fajčilo by si	fajčil by fajčila by fajčilo by	fajčili by sme	fajčili by ste	fajčili by
past (m./f./n.)	bol by som fajčil bola by som fajčila bolo by som fajčilo	bol by si fajčil bola by si fajčila bolo by si fajčilo	bol by fajčil bola by fajčila bolo by fajčilo	boli by sme fajčili	boli by ste fajčili	boli by fajčili
imperative	singular			plural
imperative	first	second	third	first	second	third
present	—	fajči	—	fajčime	fajčite	—