floppen
Dutch
Noun
floppen
Verb
floppen
Conjugation
Conjugation of floppen (weak)
| infinitive | floppen | |||
|---|---|---|---|---|
| present tense | past tense | |||
| 1st person singular | flop | flopte | ||
| 2nd person singular | flopt | flopte | ||
| 3rd person singular | flopt | flopte | ||
| plural | floppen | flopten | ||
| subjunctive sing.1 | floppe | flopte | ||
| subjunctive plur.1 | floppen | flopten | ||
| imperative sing. | flop | |||
| imperative plur.1 | flopt | |||
| participles | floppend | (zijn) geflopt | ||
| 1)Archaic. | ||||