Karaim edit

Etymology edit

From Proto-Turkic *köl-.

Noun edit

köletke

  1. shade, shadow

References edit

  • N. A. Baskakov, S.M. Šapšala, editor (1973), “köletke”, in Karaimsko-Russko-Polʹskij Slovarʹ [Karaim-Russian-Polish Dictionary], Moscow: Moskva, →ISBN