samostatný

Czech

Etymology

From samo- +‎ statný.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈsamostatniː]

• Audio

  (file)

Adjective

samostatný

1. stand-alone, standalone
2. independent (of a country)

Declension

Declension of samostatný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	samostatný		samostatná	samostatné
genitive	samostatného		samostatné	samostatného
dative	samostatnému		samostatné	samostatnému
accusative	samostatného	samostatný	samostatnou	samostatné
locative	samostatném		samostatné	samostatném
instrumental	samostatným		samostatnou	samostatným
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	samostatní	samostatné		samostatná
genitive	samostatných
dative	samostatným
accusative	samostatné			samostatná
locative	samostatných
instrumental	samostatnými

Derived terms

• samostatnost f

 

Further reading

• samostatný in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• samostatný in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
• samostatný in Internetová jazyková příručka