Home
Random
Log in
Settings
Donations
About Wiktionary
Disclaimers
Search
vojín
Language
Watch
Edit
Contents
1
Czech
1.1
Etymology
1.2
Pronunciation
1.3
Noun
1.3.1
Declension
1.4
Further reading
Czech
edit
Etymology
edit
Inherited
from
Proto-Slavic
*vojinъ
.
Pronunciation
edit
IPA
(
key
)
:
[ˈvojiːn]
Hyphenation:
vo‧jín
Noun
edit
vojín
m
anim
(
feminine
vojínka
)
private
(
a soldier of the lowest rank in the army
)
soldier
Synonym:
voják
Declension
edit
Declension of
vojín
(
hard masculine animate
)
singular
plural
nominative
vojín
vojíni
,
vojínové
genitive
vojína
vojínů
dative
vojínovi
,
vojínu
vojínům
accusative
vojína
vojíny
vocative
vojíne
vojíni
,
vojínové
locative
vojínovi
,
vojínu
vojínech
instrumental
vojínem
vojíny
Further reading
edit
vojín
in
Příruční slovník jazyka českého
, 1935–1957
vojín
in
Slovník spisovného jazyka českého
, 1960–1971, 1989
vojín
in
Internetová jazyková příručka