отстреливший
Russian
editPronunciation
editParticiple
editотстрели́вший • (otstrelívšij)
- past active perfective participle of отстрели́ть (otstrelítʹ)
Declension
editDeclension of отстрели́вший (no short forms)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | отстрели́вший otstrelívšij |
отстрели́вшее otstrelívšeje |
отстрели́вшая otstrelívšaja |
отстрели́вшие otstrelívšije | |
genitive | отстрели́вшего otstrelívševo |
отстрели́вшей otstrelívšej |
отстрели́вших otstrelívšix | ||
dative | отстрели́вшему otstrelívšemu |
отстрели́вшей otstrelívšej |
отстрели́вшим otstrelívšim | ||
accusative | animate | отстрели́вшего otstrelívševo |
отстрели́вшее otstrelívšeje |
отстрели́вшую otstrelívšuju |
отстрели́вших otstrelívšix |
inanimate | отстрели́вший otstrelívšij |
отстрели́вшие otstrelívšije | |||
instrumental | отстрели́вшим otstrelívšim |
отстрели́вшей, отстрели́вшею otstrelívšej, otstrelívšeju |
отстрели́вшими otstrelívšimi | ||
prepositional | отстрели́вшем otstrelívšem |
отстрели́вшей otstrelívšej |
отстрели́вших otstrelívšix |