кончавший
Russian
editPronunciation
editParticiple
editконча́вший • (končávšij)
- past active imperfective participle of конча́ть (končátʹ)
Declension
editDeclension of конча́вший (no short forms)
| masculine | neuter | feminine | plural | ||
|---|---|---|---|---|---|
| nominative | конча́вший končávšij |
конча́вшее končávšeje |
конча́вшая končávšaja |
конча́вшие končávšije | |
| genitive | конча́вшего končávševo |
конча́вшей končávšej |
конча́вших končávšix | ||
| dative | конча́вшему končávšemu |
конча́вшей končávšej |
конча́вшим končávšim | ||
| accusative | animate | конча́вшего končávševo |
конча́вшее končávšeje |
конча́вшую končávšuju |
конча́вших končávšix |
| inanimate | конча́вший končávšij |
конча́вшие končávšije | |||
| instrumental | конча́вшим končávšim |
конча́вшей, конча́вшею končávšej, končávšeju |
конча́вшими končávšimi | ||
| prepositional | конча́вшем končávšem |
конча́вшей končávšej |
конча́вших končávšix | ||