обдуривший
Russian
editPronunciation
editParticiple
editобдури́вший • (obdurívšij)
- past active perfective participle of обдури́ть (obdurítʹ)
Declension
editDeclension of обдури́вший (no short forms)
| masculine | neuter | feminine | plural | ||
|---|---|---|---|---|---|
| nominative | обдури́вший obdurívšij |
обдури́вшее obdurívšeje |
обдури́вшая obdurívšaja |
обдури́вшие obdurívšije | |
| genitive | обдури́вшего obdurívševo |
обдури́вшей obdurívšej |
обдури́вших obdurívšix | ||
| dative | обдури́вшему obdurívšemu |
обдури́вшей obdurívšej |
обдури́вшим obdurívšim | ||
| accusative | animate | обдури́вшего obdurívševo |
обдури́вшее obdurívšeje |
обдури́вшую obdurívšuju |
обдури́вших obdurívšix |
| inanimate | обдури́вший obdurívšij |
обдури́вшие obdurívšije | |||
| instrumental | обдури́вшим obdurívšim |
обдури́вшей, обдури́вшею obdurívšej, obdurívšeju |
обдури́вшими obdurívšimi | ||
| prepositional | обдури́вшем obdurívšem |
обдури́вшей obdurívšej |
обдури́вших obdurívšix | ||