укоренившийся
Russian
editPronunciation
editParticiple
editукорени́вшийся • (ukorenívšijsja)
- past active perfective participle of укорени́ться (ukorenítʹsja)
Declension
editDeclension of укорени́вшийся (no short forms)
| masculine | neuter | feminine | plural | ||
|---|---|---|---|---|---|
| nominative | укорени́вшийся ukorenívšijsja |
укорени́вшееся ukorenívšejesja |
укорени́вшаяся ukorenívšajasja |
укорени́вшиеся ukorenívšijesja | |
| genitive | укорени́вшегося ukorenívševosja |
укорени́вшейся ukorenívšejsja |
укорени́вшихся ukorenívšixsja | ||
| dative | укорени́вшемуся ukorenívšemusja |
укорени́вшейся ukorenívšejsja |
укорени́вшимся ukorenívšimsja | ||
| accusative | animate | укорени́вшегося ukorenívševosja |
укорени́вшееся ukorenívšejesja |
укорени́вшуюся ukorenívšujusja |
укорени́вшихся ukorenívšixsja |
| inanimate | укорени́вшийся ukorenívšijsja |
укорени́вшиеся ukorenívšijesja | |||
| instrumental | укорени́вшимся ukorenívšimsja |
укорени́вшейся, укорени́вшеюся ukorenívšejsja, ukorenívšejusja |
укорени́вшимися ukorenívšimisja | ||
| prepositional | укорени́вшемся ukorenívšemsja |
укорени́вшейся ukorenívšejsja |
укорени́вшихся ukorenívšixsja | ||