услужливость

Russian

edit

Etymology

edit

услу́жливый (uslúžlivyj) +‎ -ость (-ostʹ)

Pronunciation

edit
  • IPA(key): [ʊsˈɫuʐlʲɪvəsʲtʲ]

Noun

edit

услу́жливость (uslúžlivostʹf inan (genitive услу́жливости, nominative plural услу́жливости, genitive plural услу́жливостей)

  1. obligingness
    • 1872, Фёдор Достоевский [Fyodor Dostoevsky], “Часть 3. Глава 7. Последнее странствование Степана Трофимовича. I”, in Бесы; English translation from Richard Pevear and Larissa Volokhonsky, transl., Demons, 1994:
      Попроси́те простолюди́на что́-нибудь для вас сде́лать, и он вам, е́сли мо́жет и хо́чет, услу́жит стара́тельно и раду́шно; но попроси́те его́ сходи́ть за во́дочкой — и обыкнове́нное споко́йное раду́шие перехо́дит вдруг в каку́ю-то торопли́вую, ра́достную услу́жливость, почти́ в ро́дственную о вас забо́тливость.
      Poprosíte prostoljudína štó-nibudʹ dlja vas sdélatʹ, i on vam, jésli móžet i xóčet, uslúžit starátelʹno i radúšno; no poprosíte jevó sxodítʹ za vódočkoj — i obyknovénnoje spokójnoje radúšije perexódit vdrug v kakúju-to toroplívuju, rádostnuju uslúžlivostʹ, počtí v ródstvennuju o vas zabótlivostʹ.
      Ask a peasant to do something for you, and, if he can and wants to, he will serve you diligently and cordially; but ask him to fetch a little vodka—and his usual calm cordiality suddenly transforms into a sort of hasty, joyful obligingness, almost a family solicitude for you.

Declension

edit
edit