प्रपाठक

Sanskrit edit

Noun edit

प्रपाठक (prapāṭhaka) stemm

  1. lecture, as a subdivision of a book (TS., Br., etc.)

Declension edit

Masculine a-stem declension of प्रपाठक
Nom. sg. प्रपाठकः (prapāṭhakaḥ)
Gen. sg. प्रपाठकस्य (prapāṭhakasya)
Singular Dual Plural
Nominative प्रपाठकः (prapāṭhakaḥ) प्रपाठकौ (prapāṭhakau) प्रपाठकाः (prapāṭhakāḥ)
Vocative प्रपाठक (prapāṭhaka) प्रपाठकौ (prapāṭhakau) प्रपाठकाः (prapāṭhakāḥ)
Accusative प्रपाठकम् (prapāṭhakam) प्रपाठकौ (prapāṭhakau) प्रपाठकान् (prapāṭhakān)
Instrumental प्रपाठकेन (prapāṭhakena) प्रपाठकाभ्याम् (prapāṭhakābhyām) प्रपाठकैः (prapāṭhakaiḥ)
Dative प्रपाठकाय (prapāṭhakāya) प्रपाठकाभ्याम् (prapāṭhakābhyām) प्रपाठकेभ्यः (prapāṭhakebhyaḥ)
Ablative प्रपाठकात् (prapāṭhakāt) प्रपाठकाभ्याम् (prapāṭhakābhyām) प्रपाठकेभ्यः (prapāṭhakebhyaḥ)
Genitive प्रपाठकस्य (prapāṭhakasya) प्रपाठकयोः (prapāṭhakayoḥ) प्रपाठकानाम् (prapāṭhakānām)
Locative प्रपाठके (prapāṭhake) प्रपाठकयोः (prapāṭhakayoḥ) प्रपाठकेषु (prapāṭhakeṣu)

References edit