knupå
Elfdalian edit
Etymology edit
Verb edit
knupå
- to be busy, to busy oneself, to do all kinds of things
Conjugation edit
Conjugation of knupå — active
infinitive | knupå | |
---|---|---|
present participle | knupend | |
supine | knupåð | |
indicative | present | past |
1st singular | knupär | knupäð |
2nd singular | knupär | knupäð |
3rd singular | knupär | knupäð |
1st plural | knupum | knupäðum |
2nd plural | knupið | knupäðið |
3rd plural | knupå | knupäð |
imperative | present | |
2nd singular | knupä | |
1st plural | knupum | |
2nd plural | knupið |