kričať

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *kričati.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈkrit͡ʃac]

Verb

kričať impf (perfective zakričať)

1. to cry, to shout, to scream, to yell

Conjugation

Conjugation of kričať (class V, pattern kričať)

infinitive		kričať
present active participle		kričiaci
past active participle		—
passive participle		kričaný
l-participle (m./f./n./pl.)		kričal, kričala, kričalo, kričali
transgressive		kričiac
gerund		kričanie
indicative	singular			plural
	first	second	third	first	second	third
present	kričím	kričíš	kričí	kričíme	kričíte	kričia
past (m./f./n.)	kričal som kričala som kričalo som	kričal si kričala si kričalo si	kričal kričala kričalo	kričali sme	kričali ste	kričali
past perfect (m./f./n.)	bol som kričal bola som kričala bolo som kričalo	bol si kričal bola si kričala bolo si kričalo	bol kričal bola kričala bolo kričalo	boli sme kričali	boli ste kričali	boli kričali
future	budem kričať	budeš kričať	bude kričať	budeme kričať	budete kričať	budú kričať
conditional	singular			plural
	first	second	third	first	second	third
present (m./f./n.)	kričal by som kričala by som kričalo by som	kričal by si kričala by si kričalo by si	kričal by kričala by kričalo by	kričali by sme	kričali by ste	kričali by
past (m./f./n.)	bol by som kričal bola by som kričala bolo by som kričalo	bol by si kričal bola by si kričala bolo by si kričalo	bol by kričal bola by kričala bolo by kričalo	boli by sme kričali	boli by ste kričali	boli by kričali
imperative	singular			plural
	first	second	third	first	second	third
present	—	krič	—	kričme	kričte	—

Further reading

• “kričať”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024