nerozpustný

Czech

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈnɛrospustniː]

Adjective

nerozpustný

1. insoluble (that cannot be dissolved)

   Antonym: rozpustný

Declension

Declension of nerozpustný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	nerozpustný		nerozpustná	nerozpustné
genitive	nerozpustného		nerozpustné	nerozpustného
dative	nerozpustnému		nerozpustné	nerozpustnému
accusative	nerozpustného	nerozpustný	nerozpustnou	nerozpustné
locative	nerozpustném		nerozpustné	nerozpustném
instrumental	nerozpustným		nerozpustnou	nerozpustným
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	nerozpustní	nerozpustné		nerozpustná
genitive	nerozpustných
dative	nerozpustným
accusative	nerozpustné			nerozpustná
locative	nerozpustných
instrumental	nerozpustnými

Further reading

• nerozpustný in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• nerozpustný in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989