кичливый

Russian

Etymology

кичи́ть(ся) (kičítʹ(sja)) +‎ -ли́вый (-lívyj)

Pronunciation

• IPA^(key): [kʲɪt͡ɕˈlʲivɨj]

Adjective

кичли́вый • (kičlívyj)

1. conceited, arrogant, haughty

Declension

Declension of кичли́вый (short class a)

		masculine	neuter	feminine	plural
nominative		кичли́вый kičlívyj	кичли́вое kičlívoje	кичли́вая kičlívaja	кичли́вые kičlívyje
genitive		кичли́вого kičlívovo		кичли́вой kičlívoj	кичли́вых kičlívyx
dative		кичли́вому kičlívomu		кичли́вой kičlívoj	кичли́вым kičlívym
accusative	animate	кичли́вого kičlívovo	кичли́вое kičlívoje	кичли́вую kičlívuju	кичли́вых kičlívyx
	inanimate	кичли́вый kičlívyj			кичли́вые kičlívyje
instrumental		кичли́вым kičlívym		кичли́вой, кичли́вою kičlívoj, kičlívoju	кичли́выми kičlívymi
prepositional		кичли́вом kičlívom		кичли́вой kičlívoj	кичли́вых kičlívyx
short form		кичли́в kičlív	кичли́во kičlívo	кичли́ва kičlíva	кичли́вы kičlívy

Related terms

• кичи́ться (kičítʹsja)