угомонивший
Russian
editPronunciation
editParticiple
editугомони́вший • (ugomonívšij)
- past active perfective participle of угомони́ть (ugomonítʹ)
Declension
editDeclension of угомони́вший (no short forms)
| masculine | neuter | feminine | plural | ||
|---|---|---|---|---|---|
| nominative | угомони́вший ugomonívšij |
угомони́вшее ugomonívšeje |
угомони́вшая ugomonívšaja |
угомони́вшие ugomonívšije | |
| genitive | угомони́вшего ugomonívševo |
угомони́вшей ugomonívšej |
угомони́вших ugomonívšix | ||
| dative | угомони́вшему ugomonívšemu |
угомони́вшей ugomonívšej |
угомони́вшим ugomonívšim | ||
| accusative | animate | угомони́вшего ugomonívševo |
угомони́вшее ugomonívšeje |
угомони́вшую ugomonívšuju |
угомони́вших ugomonívšix |
| inanimate | угомони́вший ugomonívšij |
угомони́вшие ugomonívšije | |||
| instrumental | угомони́вшим ugomonívšim |
угомони́вшей, угомони́вшею ugomonívšej, ugomonívšeju |
угомони́вшими ugomonívšimi | ||
| prepositional | угомони́вшем ugomonívšem |
угомони́вшей ugomonívšej |
угомони́вших ugomonívšix | ||