krocaní

Czech

Etymology

From krocan +‎ -í.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈkrot͡saɲiː]

Adjective

krocaní

1. (relational) turkey, turkey's

Declension

Declension of krocaní (soft)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	krocaní		krocaní	krocaní
genitive	krocaního		krocaní	krocaního
dative	krocanímu		krocaní	krocanímu
accusative	krocaního	krocaní	krocaní	krocaní
locative	krocaním		krocaní	krocaním
instrumental	krocaním		krocaní	krocaním
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	krocaní	krocaní		krocaní
genitive	krocaních
dative	krocaním
accusative	krocaní			krocaní
locative	krocaních
instrumental	krocaními

Further reading

• krocaní in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• krocaní in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989