nevinný

Czech

Etymology

Inherited from Old Czech nevinný, from Proto-Slavic *nevinьnъ. Compare Serbo-Croatian невин.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈnɛvɪniː]

Adjective

nevinný

1. innocent

   Antonym: vinný

Declension

Declension of nevinný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	nevinný		nevinná	nevinné
genitive	nevinného		nevinné	nevinného
dative	nevinnému		nevinné	nevinnému
accusative	nevinného	nevinný	nevinnou	nevinné
locative	nevinném		nevinné	nevinném
instrumental	nevinným		nevinnou	nevinným
short	nevinen		nevinna	nevinno
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	nevinní	nevinné		nevinná
genitive	nevinných
dative	nevinným
accusative	nevinné			nevinná
locative	nevinných
instrumental	nevinnými
short	nevinni	nevinny		nevinna

Related terms

• nevina f
• obvinit
• provinit
• vina f
• vinit
• viník m
• zavinit

 

Further reading

• nevinný in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• nevinný in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989