Karaim edit

Etymology edit

From Proto-Turkic *yẹr.

Noun edit

йэр (yer)

  1. land, country
  2. earth, ground, soil

References edit

  • N. A. Baskakov, S.M. Šapšala, editor (1973), “йэр”, in Karaimsko-Russko-Polʹskij Slovarʹ [Karaim-Russian-Polish Dictionary], Moscow: Moskva, →ISBN