bezvýsledný

Czech

Etymology

From bez- +‎ výsledek +‎ -ný.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈbɛzviːslɛdniː]

Adjective

bezvýsledný

1. futile

   Synonyms: neúspěšný, neúčinný, marný

Declension

Declension of bezvýsledný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	bezvýsledný		bezvýsledná	bezvýsledné
genitive	bezvýsledného		bezvýsledné	bezvýsledného
dative	bezvýslednému		bezvýsledné	bezvýslednému
accusative	bezvýsledného	bezvýsledný	bezvýslednou	bezvýsledné
locative	bezvýsledném		bezvýsledné	bezvýsledném
instrumental	bezvýsledným		bezvýslednou	bezvýsledným
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	bezvýslední	bezvýsledné		bezvýsledná
genitive	bezvýsledných
dative	bezvýsledným
accusative	bezvýsledné			bezvýsledná
locative	bezvýsledných
instrumental	bezvýslednými

Related terms

• bezvýsledně
• výsledný

 

Further reading

• “bezvýsledný”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935-1957
• “bezvýsledný”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989