línati

Old Czech

Alternative forms

• líněti

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *liňati.

Pronunciation

• IPA^(key): (13^th CE) /ˈliːnaci/
• IPA^(key): (15^th CE) /ˈliːnaci/

Verb

línati impf

1. to moult (lose fur, about mammals)

Conjugation

Conjugation of línati (class V)

infinitive	supine	verbal noun
línati	línat	línanie

	Present			Imperative
	Singular	Dual	Plural	Singular	Dual	Plural
1st person	línaju	línávě (-va)	línám (-me/-my)	–	línajvě (-va)	línajme (-my)
2nd person	línáš	línáta	línáte	línaj	línajta	línajte
3rd person	líná	línáta	línajú	línaj	línajta	línajte

	Sigmatic aorist			Imperfect
	Singular	Dual	Plural	Singular	Dual	Plural
1st person	línach	línachově (-va)	línachom (-me/-my)	línách, línajiech	línáchově, línajiechově (-va)	línáchom, línajiechom (-me/-my)
2nd person	lína	línasta (-šta)	línaste (-šte)	línáše, línajieše	línášta, línajiešta (-sta)	línášte, línajiešte (-ste)
3rd person	lína	línasta (-šta)	línachu	línáše, línajieše	línášta, línajiešta (-sta)	línáchu, línajiechu

	L-participle			Passive participle
	Singular	Dual	Plural	Singular	Dual	Plural
Masculine	línal	línala	línali	—	—	—
Feminine	línala	línale	línaly	—	—	—
Neuter	línalo	línale	línala	—	—	—

	Nt-participle			S-participle
	Singular	Dual	Plural	Singular	Dual	Plural
Masculine	línajě	línajúce		línav	línavše
Feminine	línajúci			línavši
Neuter	línajě, línajúci			línav, línavši

Note: This table shows the most common forms of línati around the 13th/14th century. See also Appendix:Old Czech verbs and Appendix:Old Czech pronunciation.

Related terms

• oblínati
• vylínati

 

Descendants

• Czech: línat

Further reading

• Jan Gebauer (1903–1916) “línati”, in Slovník staročeský (in Czech), Prague: Česká grafická společnost "unie", Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění