lúč

See also: Appendix:Variations of "luc"

Old Czech

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *lučь, from Proto-Indo-European *lewk-.

Pronunciation

• IPA^(key): (13^th CE) /ˈɫuːt͡ʃ/
• IPA^(key): (15^th CE) /ˈlou̯t͡ʃ/

Noun

lúč f

1. torch (stick with flame at one end)

Declension

Declension of lúč (i-stem)

	singular	dual	plural
nominative	lúč	lúči	lúči
genitive	lúči	lúčú	lúčí
dative	lúči	lúčma	lúčem
accusative	lúč	lúči	lúči
vocative	lúči	lúči	lúči
locative	lúči	lúčú	lúčech
instrumental	lúčú	lúčma	lúčmi

This table shows the most common forms around the 13th century.
See also Appendix:Old Czech nouns and Appendix:Old Czech pronunciation.

Descendants

• Czech: louč

Further reading

• Jan Gebauer (1903–1916) “lúč”, in Slovník staročeský (in Czech), Prague: Česká grafická společnost "unie", Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *lučь, from Proto-Indo-European *lewk-.

Pronunciation

• IPA^(key): /ˈɫuːt͡ʃ/

Noun

lúč m inan (genitive singular lúča, nominative plural lúče, genitive plural lúčov, declension pattern of stroj)

1. ray

Declension

Declension of lúč

	singular	plural
nominative	lúč	lúče
genitive	lúča	lúčov
dative	lúču	lúčom
accusative	lúč	lúče
locative	lúči	lúčoch
instrumental	lúčom	lúčmi

Derived terms

• lúčový
• lúčik

Further reading

• “lúč”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024