mčieti

Old Czech

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *mъčati.

Pronunciation

• IPA^(key): (13^th CE) /ˈmt͡ʃi̯ɛːci/
• IPA^(key): (15^th CE) /ˈmt͡ʃiːci/

Verb

mčieti impf

1. to drag, to pull

Conjugation

Conjugation of mčieti (class III)

infinitive	supine	verbal noun
mčieti	mčat	mčěnie

	Present			Imperative
	Singular	Dual	Plural	Singular	Dual	Plural
1st person	mču	mčívě (-va)	mčím (-me/-my)	–	mčivě (-va)	mčim (-me/-my)
2nd person	mčíš	mčíta	mčíte	mči	mčita	mčite
3rd person	mčí	mčíta	mčie	mči	mčita	mčite

	Sigmatic aorist			Imperfect
	Singular	Dual	Plural	Singular	Dual	Plural
1st person	mčěch	mčěchově (-va)	mčěchom (-me/-my)	mčiech	mčiechově (-va)	mčiechom (-me/-my)
2nd person	mčě	mčěsta (-šta)	mčěste (-šte)	mčieše	mčiešta (-sta)	mčiešte (-ste)
3rd person	mčě	mčěsta (-šta)	mčěchu	mčieše	mčiešta (-sta)	mčiechu

	L-participle			Passive participle
	Singular	Dual	Plural	Singular	Dual	Plural
Masculine	mčal	mčala	mčěli	mčán	mčána	mčěni
Feminine	mčala	mčěle	mčaly	mčána	mčěně	mčány
Neuter	mčalo	mčěle	mčala	mčáno	mčěně	mčána

	Nt-participle			S-participle
	Singular	Dual	Plural	Singular	Dual	Plural
Masculine	mčě	mčiece		mčav	mčěvše
Feminine	mčieci			mčěvši
Neuter	mčě, mčieci			mčav, mčěvši

Note: This table shows the most common forms of mčieti around the 13th/14th century. See also Appendix:Old Czech verbs and Appendix:Old Czech pronunciation.

Related terms

• mknúti

 

Further reading

• Jan Gebauer (1903–1916) “mčieti”, in Slovník staročeský (in Czech), Prague: Česká grafická společnost "unie", Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění