močiť

See also: mocīt and močit

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *močiti.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈmɔt͡ʃic]

Verb

močiť impf (perfective vymočiť)

1. to soak
2. to urinate

   Synonyms: cikať, šťať, pišať

Conjugation

Conjugation of močiť (imperfective; class V, pattern robiť)

infinitive			močiť
indicative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		močím	močíš	močí	močíme	močíte	močia
past	masculine	močil som	močil si	močil	močili sme	močili ste	močili
	feminine	močila som	močila si	močila
	neuter	močilo som	močilo si	močilo
past perfect	masculine	bol som močil	bol si močil	bol močil	boli sme močili	boli ste močili	boli močili
	feminine	bola som močila	bola si močila	bola močila
	neuter	bolo som močilo	bolo si močilo	bolo močilo
future		budem močiť	budeš močiť	bude močiť	budeme močiť	budete močiť	budú močiť
conditional		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present	masculine	močil by som	močil by si	močil by	močili by sme	močili by ste	močili by
	feminine	močila by som	močila by si	močila by
	neuter	močilo by som	močilo by si	močilo by
past	masculine	bol by som močil	bol by si močil	bol by močil	boli by sme močili	boli by ste močili	boli by močili
	feminine	bola by som močila	bola by si močila	bola by močila
	neuter	bolo by som močilo	bolo by si močilo	bolo by močilo
imperative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		—	moč	—	močme	močte	—
non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle
		močiaci	—	močený	močil, močila, močilo, močili	močiac	močenie

Further reading

• “močiť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025