Czech

edit

Etymology

edit

Inherited from Old Czech vnuk, from Proto-Slavic *vъnukъ.

Pronunciation

edit
  • IPA(key): [ˈvnuk]
  • Rhymes: -uk
  • Hyphenation: vnuk

Noun

edit

vnuk m anim (female equivalent vnučka, diminutive vnouček)

  1. grandson
    Hypernym: vnouče

Declension

edit

Derived terms

edit
edit

Further reading

edit
  • vnuk in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • vnuk in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
  • vnuk in Internetová jazyková příručka
  • vnuk”, in Seznam Slovník, Prague, Czechia: Seznam.cz, 2024

Serbo-Croatian

edit

Noun

edit

vnuk m (Cyrillic spelling внук)

  1. Obsolete form of unuk.

Slovak

edit

Etymology

edit

Inherited from Proto-Slavic *vъnukъ.

Pronunciation

edit

Noun

edit

vnuk m anim (genitive singular vnuka, nominative plural vnuci, vnukovia, genitive plural vnukov, declension pattern of chlap)

  1. grandson

Declension

edit

Derived terms

edit

Further reading

edit
  • vnuk”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024

Slovene

edit

Etymology

edit

From Proto-Slavic *vъnukъ.

Pronunciation

edit
  • IPA(key): /ʋnùːk/, /ʋnúːk/

Noun

edit

vnūk m anim (female equivalent vnūkinja)

  1. grandson

Inflection

edit
 
The diacritics used in this section of the entry are non-tonal. If you are a native tonal speaker, please help by adding the tonal marks.
Masculine anim., hard o-stem
nom. sing. vnúk
gen. sing. vnúka
singular dual plural
nominative
(imenovȃlnik)
vnúk vnúka vnúki
genitive
(rodȋlnik)
vnúka vnúkov vnúkov
dative
(dajȃlnik)
vnúku vnúkoma vnúkom
accusative
(tožȋlnik)
vnúka vnúka vnúke
locative
(mẹ̑stnik)
vnúku vnúkih vnúkih
instrumental
(orọ̑dnik)
vnúkom vnúkoma vnúki

Further reading

edit
  • vnuk”, in Slovarji Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša ZRC SAZU, portal Fran