หยาบคาย

Thai edit

Etymology edit

From หยาบ (yàap, coarse) +‎ คาย (kaai, sharp).

Pronunciation edit

Orthographicหยาบคาย
h y ā ɓ g ā y
Phonemic
หฺยาบ-คาย
h ̥ y ā ɓ – g ā y
RomanizationPaiboonyàap-kaai
Royal Instituteyap-khai
(standard) IPA(key)/jaːp̚˨˩.kʰaːj˧/(R)

Adjective edit

หยาบคาย (yàap-kaai) (abstract noun ความหยาบคาย)

  1. rude; impolite; vulgar.