gnati

Latin

Participle

gnātī

1. inflection of gnātus:
   1. nominative/vocative masculine plural
   2. genitive masculine/neuter singular

Slovene

Etymology

From Proto-Slavic *gъnati.

Pronunciation

• IPA^(key): /ɡnàːti/

Verb

gnáti impf

1. to drive, to make move

Inflection

infinitive	gnáti
1st singular	žénem
infinitive	gnáti			gnat
supine	gnȁt
verbal noun	gnānje
	participle			converb
present	ženọ̄č			—
past	gnán			—
l-participle	masculine		feminine		neuter
singular	gnȁł		gnȃla		gnálo
dual	gnála		gnáli		gnáli
plural	gnáli		gnále		gnála
	present			imperative
1st singular	žénem			—
2nd singular	žéneš			žéni
3rd singular	žéne			—
1st dual	žéneva			ženȋva
2nd dual	žéneta			ženȋta
3rd dual	žéneta			—
1st plural	žénemo			ženȋmo
2nd plural	žénete			ženȋte
3rd plural	žénejo, ženọ́			—

Derived terms

• dognáti
• izgnáti
• nagnáti
• odgnáti
• pognáti
• pregnáti
• prignáti
• razgnáti
• ugnáti
• zgnáti
• zagnáti

Further reading

• “gnati”, in Slovarji Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša ZRC SAZU, portal Fran