príčina

Old Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *pričina. First attested in 1479.

Noun

príčina f

1. condition, requirement
2. cause, reason
3. grounds, motive
4. origin, beginning
5. event; matter, affair
6. (law) case (legal proceeding)
7. guilt, fault, blame

Descendants

• Slovak: príčina

References

• Majtán, Milan et al., editors (1991–2008), “príčina”, in Historický slovník slovenského jazyka [Historical Dictionary of the Slovak Language] (in Slovak), volumes 1–7 (A – Ž), Bratislava: VEDA, →OCLC

Slovak

Etymology

Inherited from Old Slovak príčina, from Proto-Slavic *pričina.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈpriːt͡ʃina]

Noun

príčina f

1. cause, reason
2. motive

Declension

Declension of príčina

	singular	plural
nominative	príčina	príčiny
genitive	príčiny	príčin
dative	príčine	príčinám
accusative	príčinu	príčiny
locative	príčine	príčinách
instrumental	príčinou	príčinami

Further reading

• “príčina”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024