Yaruro word list from Mosonyi & García (2000):[1]
Mosonyi & García (2000)
edit
Spanish gloss |
Yaruro
|
a, para |
rṍ, röpẽ́
|
agua |
uí
|
agudo |
gaipá
|
ala |
pjü̃dá
|
alguno |
kjãr̃ẽmṍ
|
allí, allá |
o̧dȩpẽ́
|
amarillo |
ko̧ȩ́
|
ancho |
pjatȩ́
|
angosto |
buíchji̇̃
|
animal |
kjõr̃ṍmẽ́
|
año |
uí
|
apretar |
akjí, akjímĩtȩ́
|
aquí |
dyõayö́
|
árbol |
tó
|
arena |
ngãvẽ́
|
atar |
dyurá
|
atrás |
durí
|
barriga |
akö́
|
beber |
jará
|
blanco |
bȩrȩbȩrȩá
|
boca |
dyá
|
borrar |
ngĩdö́
|
bosque |
tó mãr̃ĩ́
|
bueno |
chjadȩ́
|
cabello |
kü̃́
|
cabeza |
tjo̧bȩ́
|
caer |
kjatö́, chĩnã́
|
caliente |
tó̧
|
caminar |
baö́
|
camino |
nṍ
|
cantar |
tõjé ngõã́
|
carne |
ngõã́
|
cavar |
dabú ãnõpá
|
cazar |
ngũnã́
|
ceniza |
kjõdȩ́ pjurú
|
cerca |
jachí dãĩ́
|
cielo |
ãdȩ́
|
cinco |
kjãr̃ichímõ
|
comer |
jurá
|
cómo |
ñü̃tá
|
con |
r̃ö́
|
congelar |
chjǘchjá pãr̃ẽ́
|
contar |
atarapá
|
corazón |
chjĩ́
|
correcto |
mãẽ́ chjadȩ́
|
cortar |
ko̧apá
|
corteza |
tó í
|
corto |
tükü̃mĩ́
|
coser |
tjibó kará
|
cuándo |
nü̃parö́
|
cuatro |
jado̧chĩmĩ́
|
cuello |
go̧ro̧dyá
|
cuerda |
kãĩ́
|
culebra |
pó
|
chupar |
chĩã́
|
dar |
dyo̧ró̧
|
decir |
ñṍ
|
delgado |
buíchjĩ
|
derecho |
dȩbȩ́
|
día |
dó
|
diente |
jõdȩ́
|
dónde |
tjãnã́ rö́, tjãnã́ röpẽ́
|
dormir |
mõã́
|
dos |
ñõãr̃ĩ́
|
él |
o̧dȩ́
|
ellos |
o̧dȩrṍ
|
empujar |
arȩngi̇̃dö́
|
en |
rö́
|
escupir |
dyá uí pjuyú
|
ése |
o̧dȩ́
|
esposa |
iãĩ́ o̧ãĩchiá
|
esposo |
o̧ãĩ́ iãĩchiá
|
estar |
kjiá
|
éste |
dyo̧dȩ́
|
estrella |
bo̧ȩ́
|
flor |
chjuchjú
|
flotar |
pjurȩpá
|
fluir |
kãmẽ́
|
frío |
chjǘchjá
|
frotar |
ngĩdö́ngĩdö́kjiá
|
fruto |
tó chó
|
fuego |
kjõdȩ́
|
girar |
karupá
|
grande |
bũĩ́dȩ, ãnã́
|
grasa |
ñṍ
|
grueso |
bũĩ́dȩ
|
gusano |
pü̃rü̃́
|
halar |
mũĩgatȩ́
|
hendir |
tutupȩ́, ngũnã́
|
hielo |
uí chjǘchjá
|
hierba |
körö́
|
hígado |
mã́
|
hincar |
idȩ́ idȩ́ guá
|
hinchar |
bũĩ́dȩpá
|
hoja |
to pjü̃dá
|
hombre |
o̧ãĩ́
|
hueso |
jú
|
huevo |
nü̃́
|
húmedo |
úchja
|
humo |
chjö́
|
jugar |
chjao̧kjiá
|
lado derecho |
mũĩchjiá tãr̃ãrí
|
lado izquierdo |
oé tãr̃ãrí
|
lago |
tjá ãnã́
|
lanzar |
á, aé kjiá
|
largo |
ngõãtĩ́
|
lavar |
tjibó jo̧á
|
lejos |
jachí
|
lengua |
tjo̧põnṍ
|
liso |
uyú chjãĩ́
|
luna |
gupẽnẽ́
|
llover |
kjó̧ pá
|
madre |
áĩ
|
malo |
chjãĩ́dȩ
|
mano |
ichí
|
mar |
uí ãnã́
|
matar |
ngũnã́
|
miedo |
uapá
|
mirar |
daé kjiá
|
mentira |
mãẽchjádȩ
|
montaña |
ñãmĩ́
|
morder |
juipá
|
morir |
jãbó
|
mucho |
jĩr̃ã́
|
mujer |
iãĩ́
|
nadar |
uí rö́ tuá
|
nariz |
ĩbupuȩ́
|
negro |
burȩburȩá
|
niebla |
jurukjó
|
nieve |
uí chjǘchjá bȩrȩbȩrȩá
|
niño |
buíchjĩ
|
no |
kjü̃r̃ĩ́ma
|
noche |
ngẽnẽ́
|
nombre |
kẽ́
|
nosotros |
ãr̃õr̃ẽ́
|
nube |
ãdȩ́ ȩ́
|
nuevo |
pȩachjá
|
oído |
tãr̃ãpuȩ́
|
oír |
tãrȩ́
|
ojo |
dachó
|
oler |
pjĩdö́
|
otro |
kjãr̃ẽmṍ
|
padre |
ámãĩ
|
pájaro |
puá
|
palo |
tó
|
pegar |
kjaé bedé
|
pelear |
kjaé guá
|
pensar |
jõr̃ẽtá
|
pequeño |
to̧kṍi
|
perro |
oré, aoré
|
persona (yaruro) |
pũmẽ́
|
persona (criollo) |
nĩvȩ́
|
pesado |
chachá
|
pez |
chṍ
|
pie |
tá
|
piel |
í
|
pierna |
dyaí jú
|
piojo |
nẽ́
|
pluma |
puaché
|
poco |
jĩr̃ã́dȩ
|
podrido |
tupuchjá
|
polvo |
dabú chjö́
|
porque |
tará
|
qué |
tjãnã́
|
quemar |
küapá
|
quién |
chijá
|
rabo |
chjiá jú, chjiá
|
raíz |
to tãkǘ
|
rascar |
tüká ko̧arí, ko̧arí
|
reír |
aȩr̃ĩkjiá
|
respirar |
jẽvapá
|
río |
bȩá
|
rojo |
ko̧ȩ́
|
romo |
baibaiá
|
saber |
dabá
|
sal |
dyago̧aemẽ́
|
sangre |
gué
|
seco |
gaó̧, ga, gao̧chjá
|
sentarse |
chá
|
si (condicional) |
rö́ judí
|
sol |
dó
|
soplar |
pjurapá
|
sostenerse |
mĩtȩ́ kjiá
|
sucio |
ingȩr̃ȩchiá
|
tierra |
dabú
|
todo |
o̧tȩ́bo
|
tonto |
kẽnãdȩmȩ́
|
tripa |
akö́ tó
|
tres |
tjarar̃ĩ́
|
tú |
mẽnẽ́
|
uno |
kjãr̃ẽ́mẽ
|
ustedes |
mẽnẽr̃ṍ
|
venir |
mãnã́, jãnã́
|
verde |
chjãchjá
|
viejo |
o̧tȩ́mãĩ
|
viento |
pjaȩpá
|
vivir |
kjõr̃ṍ
|
volar |
uȩ́ rö́ pjõã́
|
vomitar |
ungõdo̧chö́
|
y |
jĩdȩ́r̃i̇̃, pẽãjãdí
|
yo |
ko̧dȩ́
|
- ^ Mosonyi, Esteban Emilio and Jorge Ramón García. 2000. Yaruro (Pumé). In Mosonyi, Esteban Emilio and Jorge Carlos Mosonyi (eds.), Manual de Lenguas Indígenas de Venezuela, 544-593. Caracas: Fundación Bigott.