Appendix:Tibeto-Burman Swadesh lists

This is a Swadesh list of Tibeto-Burman languages, specifically Burmese, Tibetan, Dzongkha, Manangba and Tshangla and one or more others, compared with that of English.

  • Burmese — Myanmar
  • Tibetan — Tibet, China
  • Dzongkha — Bhutan
  • S'gaw Karen — Kayin state, Myanmar & Western Thailand
  • Manang — Gandaki Pradesh, Nepal
  • Apatani — Arunachal Pradesh, India
  • Manipuri — Manipur, India

List edit

No. English Burmese
မြန်မာဘာသာ
BGN/PCGN Romanized
Burmese
Tibetan
བོད་སྐད་
Wylie Romanized
Tibetan
Dzongkha
རྫོང་ཁ
Van Driem Romanized
Dzongkha
Romanized
Karen
Manang
ŋyeshaŋ
Romanized Tshangla
Tshang lo
Romanized
Apatani
Romanized
Manipuri
1 I ငါ (informal)[1] nga nga nga
/ŋɑ˩/
ya 1ŋʌ jang ngo 我 ei
2 you (singular) နင်, မင်း (informal)[2] nin, min ཁྱེད, ཁྱེད་རང, ཁྱོད་རང khyed, khyed rang, khyod rang ཁྱོད chö
/t͡ɕʰøː˥/
na 3kjʌ nan no 你 nang
3 he သူ thu ཁོ, ཁོང kho, khong ཁོ kho
/kʰo˥/
aq 1kʰi ro mo 他 mahak
4 we ငါတို့ ngato ང་ཚོ nga tsho ང་བཅས nga-ce
/ŋɑ˩.t͡ɕe˥/
pa 1ŋjaŋ ai(ba) ngunu 我们 eikhoi
5 you (plural) နင်တို့ nin do ཁྱེད་ཚོ, ཁྱེད་རང་ཚོ khyed tsho, khyed rang tsho ཁྱེས chä
/t͡ɕʰɛː˥/
su 1kimi nai(ba) nunu你们 nakhoi
6 they သူတို့, သူများ thu do, thu mya ཁོ་ཚོ, ཁོང་ཚོ kho tsho, khong tsho ཁོང khong
/kʰoŋ˥/
aq we 1kʰimi rokte(ba) molu 他等 makhoi
7 this ဒါ, ဒီ[3] da, di འདི 'di འདི di
/ti˩/
qi 2tsu uthu si 这, sii 此 mashi
8 that ဟို, ထို ho, hto དེ, ཕ་གི de, pha gi དེ d˚i
/tʰi˩/
1u onyu hɨ 那,iñ 彼 madu
9 here ဒီမှာ[4] di hma འདིར, འདི་ལ 'dir, 'di la ནཱ
/nɑː˩/
2tsu-ri tha so 这儿 asida
10 there ဟိုမှာ, ထိုမှာ ho hma, hto hma དེར, དེ་ལ, ཕ་གིར der, de la, pha gir ཕར phâ
/pʰɑː˥/
1u-ri onya, lela hoh 那儿 , iñsoh 彼这儿 aduda
11 who ဘယ်သူ[5] be thu སུ su 2su ibi hu 谁 kanano
12 what ဘာ[6] ba ག་རེ ga re ག་ཅི g˚aci
/kʰɑ˩.t͡ɕi˥/
2ta hang nɨ 哪/何, nɨna 哪么 kari
13 where ဘယ်[7] be ག་པར ga par ག་ཏེ hani oga noh 哪儿 kadai
14 when ဘယ်တော့, ဘယ်တုန်းက be daw, be doun ga ག་དུས ga dus ནམ nam
/nɑm˩/
4hajuŋ hala, giti nɨda 何当(future ref.), nɨdo 何有(past ref.) karamkanda
15 how ဘယ်[8] be ག་ནས ga nas ག་དེ་སྦེ g˚ad˚ebe
/kʰɑ˩.tʰe˩.pe˩/
ha coŋpʌ hangte(n) nɨtaň 怎样/哪样 kamaina, karamna
16 not ma , མིན, མེད ma, min, med , མི ma, mi
/mɑ˩, mi˩/
ba a ma ma,-ma 不 natte
17 all အားလုံး a loun ཚང་མ tshang ma ག་ར g˚âra
/kʰɑː˩.rɑ˩/
2tʃʰaraŋ thamcherang mɨlañja 全百最, mɨlañru全百等 pulab
18 many များ, များကြီး mya, mya gyi མང་པོ mang po ལེ་ཤ läsha
/lɛː˩.ɕɑ˥/
2peʔ shama abu/abɨ 阿多, mahlañ 众百 mayam
19 some အချို့ a chou ཁ་ཤས kha shas ལ་ལུ lalu
/lɑ˩.lu˩/
2tore, lʌle tshebang iche 下些, ichu 下少, ichuche下些少 khara
20 few နည် ne ཁ་ཤས, ཉུང་ཤས kha shas, nyung shas དག་པ d˚akpa
/tʰɑk˩.pɑ˥/
njeta dazere, tiktang iche 下些, ichu 下少, ichuche下些少 khara
21 other အခြား a cha གཞན, གཞན་དག gzhan, gzhan dag གཞན, གཞན་མ zhen, zhenmi
/ʑen˩, ʑen˩.mi˩/
ʃaŋko koneya 单一代 atopa
22 one တစ် ti' གཅིག gcig གཅིག ci
/t͡ɕik̚˥/
ti 4ʃi thur ako 1, kone 单一, -e 一 ama
23 two နှစ် hni' གཉིས gnyis གཉིས 'nyî
/njiː˥/
khi 4ŋi nyiktsing anye/anyi 2, -nye/-nyi 二 ani
24 three သုံး thoun གསུམ gsum གསུམ sum
/sum˥/
san 2sẽ sam hing 3,-heñ/ -hiñ 三 ahum
25 four လေး lei བཞི bzhi བཞི zhi, bji
/ʑi˩, pt͡ɕi˩/
lwi 4pʰli pshi pɨlye/pɨlyi 4, -pe/-pi 四 mari
26 five ငါး nga ལྔ lnga ལྔ 'nga
/ŋɑ˥/
ya 4ŋʌ nga yango 5, -ngo 五 manga
27 big ကြီး, ကြီးမား kyi, kyi ma ཆེན་པོ chen po སྦོམ bôm
/poːm˩/
dan 1tʰjʌ katang Kae 大 , -ro 广 achouba
28 long ရှည်, ရှည်မျော shei, shei myaw རིང་པོ ring po རིངམ rîm
/riːm˩/
3ruŋ ringbu obyo 上长 asangba
29 wide ကျယ်, ကျယ်ဝန်း kye, kye wan རྒྱ་ཆེན་པོ rgya chen po རྒྱ་ཁྱོན 2tʰuŋpʌ -ro 广 apakpa
30 thick ထူ, ပျစ် htu, pyi' མཐུག་པོ mthug po སྟུག་པགཔ 2ʂuŋ byankər 片厚 athaba
31 heavy လေး, လေးလံ lei, lei lan ལྗིད་པོ ljid po ལྗིད་ཅན jicen
/t͡ɕi˩.t͡ɕen˥/
3li ahi 阿重 arumba
32 small သေး, နုပ် thei, nou' ཆུང་བ, ཆུང་ཆུང chung ba, chung chung ཆུང་ཀུ chungku
/t͡ɕʰuŋ˥.ku˩/
1tʃã zemu atu 阿小 apikpa
33 short ပု, တို pu, tou ཐུང་བ, ཐུང་ཐུང thung ba, thung thung ཐག་ཐུང་ཀུ 2tʰuŋpʌ thumu ako 阿矮 atenba
34 narrow ကျဉ်း, ကျဉ်းကျပ် kyin, kyin kya' གུ་དོག་པོ, ཕྲ་པོ gu dog po, phra po 4kʰje to -chu 狭 akhuba
35 thin ပါး, ကျဲ pa, kye ཕྲ་པོ, སྲབ་པོ phra po, srab po 2pʰɾʌ temtala señsɨ, -lyo apaba
36 woman မိန်းမ[9] mein ma མོ, སྐྱེས་དམན mo, skyes dman pọ mù 3mʷo (2mi) miwaktsa anɨ-akha nupi
37 man (adult male) ယောက်ျား[10] yau' kya མི, ཁྱོ་ག mi, khyo ga pha 1pʰo (2mi) phiwaktsa aba-akha nupa
38 man (human being) လူ lu མི mi pa 2mi songo miyu mi-oiba
39 child ကလေး hka lei བུ, སྤུ་གུ, ཕྲུ་གུ bu, spu gu, phru gu pho 1kola waktsa hime, hɨme, oho angang
40 wife မယား[11] ma ya སྐྱེས་དམན skyes dman 1pje khachi mihi nupi (mapuroibi)
41 husband လင်[12] lin ཁྱོ་ག khyo ga 1pʰʌ ngen milo mapuroiba (nupa)
42 mother အမေ, အမိ,[13] a mei, a mi ཨ་མ a ma mo 2amʌ ama anɨ, ama ima
43 father အဖေ, အဖ[14] a hpei, a hpa པ་ལགས pa lags pa 1apʌ apa aba ipa
44 animal ကောင်, တိရစ္ဆာန် kaun, ta rei' hsan སེམས་ཅན sems can ʃita same acho-amyo sha
45 fish ငါး nga nya nya 2tʌrŋe nga ngɨyi, ngi nga
46 bird ငှက် hnge' བྱ, འདབ་ཆགས, ཉུག་བྱེད, སེ bya, 'dab chags, nyug byed, se tho 1ŋima kha pɨtta uchek
47 dog ခွေး hkwei ཁྱི khyi khwi 1nʌkju khu aki hui
48 louse သန်း than ཤིག shig 2ʃe takhɨ, takhe hikk, hiku
49 snake မြွေ mwei སྦྲུལ sbrul 2pukri buchila tabu lin
50 worm တီကောင်, သန်ကောင် ti gaun, than gaun napli bu dorgi(earthworm) tinthrok
51 tree ပင်, သစ်ပင် pin, thi' pin ཤིང, ཤིང་སྡོང shing, shing sdong deng 2ʃiŋ 3tuŋ shing sanɨ upambi
52 forest တော, သစ်တော taw, thi' taw ཤིང་ནགས shing nags pra 3na 2huŋ borang morey umang
53 stick တုတ်, တံ dou', tan 2pʰerka tokang yakho chaei
54 fruit သစ်သီး, အသီး thi' thi, a thi ཤིང་ཏོག shing tog 2ʃiŋto se ahi, ahi-amər uhei, hei
55 seed အစေ့ a si 4pʰlu li kormo maru
56 leaf ရွက်, အရွက် ywe', a ywe' lang 3pa shing shaba yanɨ, anɨ mana, umana
57 root မြစ်, အမြစ် myi', a myi' 1lje shing tsa lɨma mara
58 bark (of a tree) အခွံ a hkun 1pʰjoko salyo, sanɨ alyo
59 flower ပန်း, အပွင့် pan, a pwin མེ་ཏོག me tog pho minto meto apu lei
60 grass မြက် mye' རྩྭ rtswa 1tʃʰi ngon tami napi
61 rope ကြိုး, လွန် kyou, lun ཐག་པ thag pa 1tsʰo do taru touri
62 skin အရေအခွံ, အရေ a yei a hkun, a yei པགས་པ, སྐོགས་པ, ཁྲག་འཛིན, རུས་གཟེབ, ཤུན་པ, ཤུན་ལྤགས pags pa, skogs pa, khrag 'dzin, rus gzeb, shun pa, shun lpags 3ʈi mongnang alyo unsha
63 meat အသား a tha sha 1ʃʌ sha yo(h) shadong
64 blood သွေး thwei 2ka yi ai ee
65 bone ရိုး, အရိုး you, a you རུས, རུས་ཁོག rus, rus khog 2nokrẽ khang alo saru
66 fat (noun) အဆီ a hsi རྒྱགས་པ rgyags pa 2tʃʰi nyam, nam hulyi
67 egg u སྒོང་ང sgong nga diq 2pʰuŋ gotham papu marum
68 horn ချို, ဦးချို gyou, u gyou རུ ru 4ʂu warong arɨ machi
69 tail အမှီး a hmi 1mẽ shampi ami mamai
70 feather အတောင် a taun སྒྲོ, སྒྲོ་གཤོག, འདབ་མ sgro, sgro gshog, 'dab ma 1ŋima 2mʷi pɨle matu
71 hair ဆံ or ဆံပင် (humans), အမွေး (animals) hsan, hsa bin, a hmwei སྐྲ skra 1krʌ tsham dimu (humans), amu (animals) sam
72 head ခေါင်း gaun མགོ mgo khang 1pʰakli sharang adiñ kok
73 ear နား, နားရွက် na, na ywe' na 1ŋima na yaru na, nakong
74 eye မျက်စေ့ mye' si མིག mig meq 2mi ming ami mit
75 nose နှာ, နှခေါင်း hna, hna hkaun སྣ, སྣ་ཁུག sna, sna khug 1nʌ nawung yapiñ naton
76 mouth ပါးစပ်, နှုတ် ba za', hnou' kha 1suŋ nuwang aguñ chin, makha
77 tooth သွား thwa སོ so 1sʌ sha ai(h) yaa
78 tongue (organ) လျှာ sha ལྕེ, རོ་འཛིན lce, ro 'dzin 2lẽ le alyo marei/ lei
79 fingernail လက်သည်း le' the སེན་མོ sen mo 1ja 2ʃiŋ lahiñ khujin
80 foot ခြေ, ခြေထောက် chi, chi dau' རྐང་པ rkang pa 3pʌle bi ali khongpak
81 leg အခြေ, အပေါင် a chi, a paun རྐང་པ rkang pa 3pʌle biting? ali khong
82 knee ဒူး, ဒူးခေါင်း du, du gaun 2pʌtsi gumzing lɨbañ knu-u
83 hand လက် le' ལག་པ lag pa 1ja gadang ala khut, makhut
84 wing အတောင်, တောင်ပံ a taun, taun ban 1ŋima 1ʃʌpʌ ale masa
85 belly ဗိုက် bai' 1pʰo ere, akhii puk, mabok
86 guts အူ u རྒྱུ་མ rgyu ma kuruŋ khɨjañ, khɨjañ-khɨro thirin
87 neck လည်ပင်း le bin མཇིང་པ mjing pa 1kʰʌr lañgu ngak, ma-ngak
88 back ကျော kyaw རྒྱབ rgyab 3supʌ 2litse hoañ nang-gan
89 breast ရင်, ရင်ဘတ် yin, yin ba' 3ŋjokɾo numa anyiñ makhom, khom
90 heart နှလုံး, အသည်းနှလုံး hna loun, a the hna loun saq 1tĩ thinglom aha thamoi
91 liver အသည်း အူမကြီး a the, u ma gyi མཆིན་པ mchin pa tsʰimpʌ pahiñ
92 to drink သောက် thau' འཐུང 'thung qo 2tʰuŋ jam tañ
93 to eat စား sa za ang 1tsʌ zala, za
94 to bite ကိုက် kai' རྨུག rmug 2tʃʰe ngam chi, asɨ
95 to suck စုပ် sou' 3mul sah
96 to spit ထွေး htwei tʰuk tʰu thoptang chu
97 to vomit အန်, အော့ an, aw སྐྱུག skyug 2ʂi phrospe ba
98 to blow မှုတ် hmou' ཕུ་རྒྱག phu rgyag 2pʰjaŋ tetha he,mu(by mouth),sah
99 to breathe ရှူ, ရှူရှိုက် shu, shu shai' དབུགས་རྒྱག dbugs rgyag mʷo sa
100 to laugh ရယ် yi གད་མོ་ཤོར gad mo shor 2ŋi ngar ngar
101 to see တွေ့, မြင် twei, myin མཐོང mthong 1mraŋ thong ka
102 to hear ကြား kya གོ go 4tʰe na tha(n) ta
103 to know သိ တတ်, သိရှိ thi, ta', thi shi ཤེས shes 2ʃi se chiñ
104 to think ထင်, တွေး, စဉ်းစား htin, twei, sin za བསམ་བློ་གཏོང་བ bsam blo gtong ba naŋtse toŋ mi heñ
105 to smell နမ်း nan སྣོམ snom 3te 4tʰaŋ 1kʰʌ nampe neñ
106 to fear ကြောက် kyauk ཞེད zhed bɨso
107 to sleep အိပ် ei' གཉིད gnyid mi 4nu yi imi
108 to live ရှင်, နေ shin, nei བསྡད, གསོན་པ bsdad, gson pa qo 1aʃi-pʌ zhu tor
109 to die သေ, ဆုံး, ကွယ်လွန် thei, hsoun, kwe lun ཤི shi ཤི shi
/ɕi˥/
si 1ʃi shi(n)
110 to kill သတ်, သတ်ဖြတ် tha', tha' hpya' བསད bsad 1se she(n) meñ, -khɨ
111 to fight တိုက်, ရန်ဖြစ် tai', yan hpyi' 2tʃʰe kholong pasɨ
112 to hunt လိုက် lai' 1kirap
113 to hit ရိုက် ချပုတ် yai', cha pou' གཞུས་པ gzhus pa kuntu 2pɾĩ drom
114 to cut ညှပ် hnya' གཏུབ, བཅད་པ gtub, bchad pa 2tʰa cat pi
115 to split ခွဲ hkwe tete tete 2tʰa -che
116 to stab ထိုး htou kʰja
117 to scratch ကုတ် kou' 2ʂi krekpe kha, ho(incase of an itch)
118 to dig တူး tu 2te jek oh, he, du
119 to swim ကူး ku 2kju-ri 1kjaŋ apya ta-, byo(h)
120 to fly ပျံ pyan འཕུར 'phur 2pʰaŋ phur go
121 to walk လျှောက် shau' གོམ་པ་རྒྱག gom pa rgyag 4pʰro dang
122 to come လာ la ཡོང yong la 1kʰʌ u(n) aa
123 to lie (as in a bed) လှဲ, လျောင်း hle, lyaun 4nu phile
124 to sit ထိုင် htain བསྡད bsdad nang 1ʈu lang du, dua
125 to stand ရပ် ya' ལངས langs 1ʂe thing da
126 to turn (intransitive) လှည့်, ချိုး hle, chou mur kor -hɨ
127 to fall ကျ kya 1te thong hui,hua,giyi,giya
128 to give ပေး pei སྤྲོད sprod 1pĩ bi(n) bi
129 to hold ကိုင် kain ga
130 to squeeze ညှစ် hnyi' mor 2ti ke, keje-keyi
131 to rub ပွတ် pu' 1pʰja ne, nyu, ti
132 to wash စေး sei ཁྲུས khrus 2ʃu zik ase, se
133 to wipe သုတ် thou' 1pʰja nepa, nyupa
134 to pull စွဲ swe 3ti theng se
135 to push တွန်း tun 4kʰer brekpe nañ
136 to throw ပစ် pyi' གཡུགས g.yugs 1kʰja thup ri
137 to tie ချည် chi བསྡམ bsdam 3tẽ thik rañ
138 to sew ချုပ် chou' ཚེམ་བུ་རྒྱག tshem bu rgyag 4ʈʰu tshok ri
139 to count တွက်, ရေ twe', ye tsi ba 2tʃʰa khɨ
140 to say ပြော, ဆို, ဟူ pyaw, hsou, hu ལབ, བཤད lab, bshad te 3pi dak lu
141 to sing ဆို hsou 4kʷʰe 2pɾĩ jang bɨsi si, gai ( from hindi)
142 to play ဆော့, ကစား hsaw, gaza རྩེད་མོ་རྩེ rtsed mo rtse 1kjaŋ cang so, kheñ (games/sports)
143 to float မျော, ပေါ် myaw, paw 2pʰi-ri 1ʈu pucha,pɨcha,tucha
144 to flow စီး si 2kju 4ju bi
145 to freeze ခဲ hke kʰja ka
146 to swell ဖူး, ရောင် hpu, yaun 1taŋpʌ phung pyañ,go
147 sun နေ nei ཉི་མ nyi ma ni, mu 1tiŋi ngam danyi
148 moon la ཟླ་བ zla ba la 3liŋi lanyi ngam pɨlo
149 star ကြယ် kye སྐར་མ skar ma shaq 2sʌɾ karma takər
150 water ရေ yei ཆུ chu ཆུ thi 2kju ri yasi
151 rain မိုး mou ཆར་པ char pa mu khang 3mo ngamsu mɨdo
152 river မြစ် myi' གཙང་པོ gtsang po klo maʃaŋ 2kju ri kɨle
153 lake ကန်, အင်း kan, in མཚོ mtsho 2kju 1tsʰo tsho sɨmi
154 sea ပင်လယ်, အဏ္ဏဝါ pin le, annawa རྒྱ་མཚོ rgya mtsho samundra (Nepali) jamtsho
155 salt ဆား hsa ཚྭ tshwa 1tsʌtsʌ incha alo
156 stone ကျောက် kyau' རྡོ rdo lang 2juŋpe 4pʰra lung yalañ
157 sand သဲ the བྱེ་མ bye ma le pjuma betsa dikhɨ, sɨkh(h)ɨ,suru(h)
158 dust ဖုန် hpoun ཐལ thal 4pʰɾa phurtsi dimər
159 earth မြေ myei sa 1sʌ sa kɨdi, mobyu
160 cloud တိမ် tein སྤྲིན་པ sprin pa mukpʌ mukpa jomu, jomɨ
161 fog မြူ myu mukpʌ hapiñ
162 sky မိုး, အကာသ mou, akatha གནམ gnam mu khang 3mo ngam yapuñ
163 wind လေ lei རླུང, རྫི rlung, rdzi 4lo ridi alyi
164 snow နှင်း, နှင်းခဲ hnin, hnin ge གངས gangs 4kʰiŋ phom peñbe
165 ice ရေခဲ yei ge འཁྱགས་པ, འཁྱག་པ 'khyags pa,་'khyag pa 1tʌŋkjaŋ tipiñ
166 smoke အငွေ့, အခိုး a ngwei, a hkou དུ་བ du ba 1mjukju mugu (yamu)muku
167 fire မီး mi མེ me me 1mje mi yamu
168 ash ပြာ pya 4mjepʰɾa thulu mubu,muyu
169 to burn ရှို့, လောင် sho, laun 2mɾẽ gok ya
170 road လမ်း lan ལམ lam 4kʰjẽ lam leñda,leñgo
171 mountain တောင် taun རི ri k.ca 2kaŋ, pokto, 4pʰra ri putu, putu-puko
172 red နီ ni དམར་པོ dmar (po) 1olkja tshalu lañcha
173 green စိမ်း sein ལྗང་ཁུ, སྔོན་པོ ljang (khu) (yellowish-green), sngon (po) (blue-green) 3tʃaŋku changkha jiji, salyi
174 yellow ဝါ wa སེར་པོ ser po 1urkja serbu pilañ
175 white ဖြူ phyu དཀར་པོ dkar po 1tʌrkja balingmi pulu
176 black မည် နက် me, ne' ནག་པོ nag (po) 1mleŋkja chinglu ji
177 night nya མཚན mtshan 2muntse binang ayo
178 day နေ့ nei ཉིན, ཉི་མ nyin, nyi ma (also meaning "sun") ni 1tiŋi ngam alo
179 year နှစ် hni' ལོ lo ni 3lo lo anyañ
180 warm ပူ, နွေး pu, nwei དྲོ་པོ dro po 1le tshalu(hot) gubu
181 cold အေး, ချမ်း ei, chan གྲང་མོ grang mo 2kʰʌŋ chanpu chañcha, lakhɨ
182 full ပြည့် pyei ཁེངས་པ, རྫོགས་པ, ཁངས khengs pa, rdzogs pa, khangs 3naŋ potte, -tte
183 new သစ် thi' གསར་པ gsar pa sang 1tsaŋ singma niti
184 old ဟောင်း, အို haun, ou རྙིང་པ rnying pa pra 1kʰjokor manma akha(for living things), khu
185 good ကောင်း kaun ཡག་པོ yag po 3sʌ lekpu aya, -yo
186 bad ဆိုး hsou སྡུག་ཆགས sdug chags/cag 3a-sʌ malekpa aya ma,dema,-ru
187 rotten ပုပ် pou' རུལ་པ rul pa 1ɲe yitpa yanɨ
188 dirty ညစ်ထည်း nyi' hti བཙོག་པ btsog pa 1a-tsaŋ kacho
189 straight ဖြောင့်, စင်း hpyaun, sin ཤར, བཀྱག, ཁ་ཐུག shar, bkyag, kha thug 3tsok (Nepali?) thrang parda, -da
190 round ဝိုင်း, လုံး wain, loun སྒོར་སྒོར sgor sgor 2kikil tukuli aliñ(h)
191 sharp (as a knife) ချွန်, ချွန်ထက် chun, chun hte' རྣོ་པོ rno po 4tʃʰeɾ tekathom are
192 dull (as a knife) တုံး toun 4a-tʃʰer pakhɨñ,-khɨñ
193 smooth ချော, မွတ် chaw, mu' tʃã hilu(h)
194 wet စို, ရွှဲ sou, shwe རློན་པ rlon pa 2ʃu 1tʌ yitpa juja
195 dry ခြောက် chau' སྐམ་པོ skam po 1kʰarkjʌ sangma pitañ
196 correct မှန် hman 3ŋoto -da
197 near နီး ni ཉེ་པོ nye po 2nepʌ, 2ti-ri reka aruñ
198 far ဝေး wei ཐག་རིང་པོ thag ring po 2ta 2ruŋ tharingsa ado
199 right ညာ nya གཡས g.yas 1kjetse lanyong labi
200 left ဘယ် be གཡོན g.yon tortse menyong lachi
201 at မှာ, (formal) hma la la -ri brangka ho
202 in ထဲ, တွင်း, တွင် hte, twin, twin ནང་ལ nang la la pu -ri nangka ho
203 with နှင့်တကွ hnin ta gwa མཉམ་དུ mnyam du -juŋ kap nyi agiñ
204 and နဲ့, နှင့် ne, hnin དང dang dang tẽ dang la
205 if ရင်,[15] အကယ်၍ yin, a ke ywei གལ་ཏེ gal te kjʌ nʌ nyi la koda, -dalyi
206 because လို့, ကြောင့် lou, gyaun གང་ཡིན་ཟེར་ན gang yin zer na 2ta 3pitse 3pi deke hopa, hɨkopa
207 name အမည်, နာမည် a myi, na me མིང ming མིང meng
/meŋ˩/
ming 1miŋ, 1mĩ ming armyañ

See also edit

Notes edit

  1. ^ Formal equivalents are ကျွန်တော် (/t͡ʃənɔ̀/, M), ကျွန်မ (/t͡ʃəma̰/, F)
  2. ^ Formal equivalents are ခင်ဗျား (/kʰəmjá/, M), ရှင် (/ʃìɴ/, F)
  3. ^ Formal equivalents are သည် (/ðì/), (/ḭ/)
  4. ^ Formal equivalent is သည်မှာ (/ðì m̥à/)
  5. ^ Formal equivalent is မည်သူ (mjì ðù)
  6. ^ Formal equivalent is မည်သည် (mjì ðì)
  7. ^ Formal equivalent is မည်သည် (mjì ðì)
  8. ^ Formal equivalent is မည် (mjì)
  9. ^ Formal equivalent is အမျိုးသမီး (əmjó ðəmí)
  10. ^ Formal equivalent is အမျိုးသား (əmjó ðá)
  11. ^ Formal equivalent is ဇနီး (zəní)
  12. ^ Formal equivalent is ခင်ပွန်း (kʰìɴ búɴ)
  13. ^ Formal equivalent is မိခင် (mḭ gìɴ)
  14. ^ Formal equivalent is ဖခင် (pʰa̰ gìɴ)
  15. ^ Formal equivalent is လျှင် (ljìɴ)

Sources edit

  • Drum Karen-English Student Dictionary. Drum Publication Group, 2008.
  • Hildebrandt, Kristine. "Manange vocabulary" In: Haspelmath, Martin & Tadmor, Uri (eds.) World Loanword Database. Munich: Max Planck Digital Library, 1009 entries. http://wold.livingsources.org/vocabulary/17

External links edit

 
English Wikipedia has an article on:
Wikipedia
Swadesh lists
Individual languages
Language families, family branches, and geographic groupings
Constructed languages
Reconstructed proto-languages
(edit this template)