Appendix:Numerals in various languages

A user suggests that this Undetermined appendix be cleaned up, giving the reason: “Once fully imported: this page needs to be checked and possibly reformatted. see w:Wikipedia:Articles for deletion/List of numbers in various languages for further discussion on possible issues.”
Please see the discussion on Requests for cleanup(+) for more information and remove this template after the problem has been dealt with.

The following tables list the cardinal number names and symbols for the numbers 0 through 10 in various languages and scripts of the world. Where possible, each language's native writing system is used, along with transliterations where applicable.

Language families of Eurasia and North Africa (excluding Eskaleut and Yeniseian) edit

Afroasiatic languages edit

Semitic languages edit

East Semitic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Akkadian ištēn
/iʃˈteːn/
šinā
/ˈʃi.naː/
šalāšat
/ʃaˈlaː.ʃat/
erbeterbetti
/ˈer.bet/, /erˈbet.ti/
ḫamšat
/ˈχam.ʃat/
šeššet
/ˈʃeʃ.ʃet/
sebetsebetti
/ˈse.bet/, /seˈbet.ti invalid IPA characters (/)
samānat
/saˈmaː.nat/
tišīt
/tiˈʃiːt/
ešeretešret
/ˈe.ʃe.ret/, /ˈeʃ.ret/
Varieties of Arabic 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Modern Standard Arabic صِفْر (ṣifr)
/sˤifr/
وَاحِد (wāḥid)
/waː.ħid/
اِثْنَان (iṯnān)
/iθ.naːn/
ثَلَاثَة (ṯalāṯa)
/θa.laː.θa/
أَرْبَعَة (ʔarbaʕa)
/ʔar.ba.ʕa/
خَمْسَة (ḵamsa)
/xam.sa/
سِتَّة (sitta)
/sit.ta/
سَبْعَة (sabʕa)
/sab.ʕa/
ثَمَانِيَة (ṯamāniya)
/θa.maː.ni.ja/
تِسْعَة (tisʕa)
/tis.ʕa/
عَشَرَة (ʕašara)
/ʕa.ʃa.ra/
Maltese żero
/ˈzɛː.rɔ/
wieħed
/ˈwɪː.ħɛt/
tnejn
/ˈtnɛjn/
tlieta
/ˈtlɪː.ta/
erbgħa
/ˈɛr.ba/
ħamsa
/ˈħam.sa/
sitta
/ˈsɪt.ta/
sebgħa
/ˈsɛ.ba/
tmienja
/ˈtmɪːn.ja/
disgħa
/ˈdɪ.sa/
għaxra
/ˈaːʃ.ra/
Northwest Semitic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ugaritic 𐎀𐎈𐎄 (ảḥd) 𐎘𐎐 (ṯn) 𐎘𐎍𐎘 (ṯlṯ) 𐎀𐎗𐎁𐎓 (ảrbʿ) 𐎃𐎎𐎌 (ḫmš) 𐎘𐎘 (ṯṯ) 𐎌𐎁𐎓 (šbʿ) 𐎘𐎎𐎐 (ṯmn) 𐎚𐎌𐎓 (tšʿ) 𐎓𐎌𐎗 (ʿšr)
Turoyo ܚܰܐ (ḥa)
/ħa/
ܬܪܶܐ (tre)
/tre/
ܬܠܳܬ݂ܐ (tloṯo)
/tloθo/
ܐܰܪܒܥܐ (arbco)
/arˤbˤo/
ܚܰܡܫܐ (ḥamšo)
/ħamʃo/
ܐܷܫܬܐ (ëšto)
/əʃto/
ܫܰܘܥܐ (šawco)
/ʃawˤo/
ܬܡܰܢܝܐ (tmanyo)
/tmənyo/
ܬܸܫܥܵܐ
/təʃˤo/
ܥܰܣܪܐ (casro)
/ˤasrˤo/
Modern Hebrew אֶפֶס ('éfes) אֶחָד ('ekhád)
/ʔaˈχat/
שְׁנַייִם (sh'náyim)
/ˈʃtaim/
שְׁלוֹשָׁה (sh'loshá)
/ʃaˈloʃ/
אַרְבָּעָה ('arba'á)
/ˈ(ʔ)aʀba/
חֲמִישָּׁה (khamishá)
/χaˈmeʃ/
שִׁישָּׁה (shishá)
/ʃeʃ/
שִׁבְעָה (shiv'á)
/ˈʃeva/
שְׁמוֹנָה (sh'moná)
/ʃmoˈne/
תִּשְׁעָה (tish'á)
/ˈteʃa/
עֲשָׂרָה ('asará)
/ˈ(ʔ)eseʀ/
Old South Arabian languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Sabaic (f.) 𐩱𐩢𐩵𐩺
ʾḥdy
𐩻𐩬𐩺
ṯny
𐩦𐩡𐩻
šlṯ
𐩱𐩧𐩨𐩲
ʾrbʿ
𐩭𐩣𐩪
xms
𐩪𐩵𐩻
sdṯ
𐩪𐩨𐩲
sbʿ
𐩻𐩣𐩬
ṯmn
𐩩𐩪𐩲
tsʿ
𐩲𐩦𐩧
ʿšr
Modern South Arabian languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Soqotri (m.) tʼɒt trɒh ɬɛlɛh ʔɒrbɛʕ χīmɛh jhɒːʕt jhɒbəʕ tɛmɔːni sɛʕ ʕɑːɬər
Ethiopian Semitic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Geʽez (m.) አሐዱ (ʾäḥädu) ክልኤቱ (kəlʾetu) ሠለስቱ (śälästu) አርባዕቱ (ʾärbaʿtu) ኀምስቱ (ḥäməstu) ስድስቱ (sədəstu) ሰብዐቱ (säbʿätu) ሰማንቱ (sämantu) ተስዐቱ (täsʿätu) ዐሠርቱ (ʿäśärtu)
Tigrinya ሓደ (ḥadä) (m.)
/ħadɐ/
ሓንቲ (ḥanti) (f.)
/ħanti/
ክልተ (kǝlǝttä)
/kɨlɨtːɐ/
ሰለስተ (sälästä)
/sɐlɐstɐ/
ኣርባዕተ (ʾarbaʿtä)
/(ʔ)arbaʕtɐ/
ሓሙሽተ (ḥammuštä)
/ħamːuʃtɐ/
ሽድሽተ (šǝddǝštä)
/ʃɨdːɨʃtɐ/
ሸውዓተ (šäwʿattä)
/ʃɐwʕatːɐ/
ሸሞንተ (šämmontä)
/ʃɐmːontɐ/
ትሽዓተ (tǝšʿattä)
/tɨʃʕatːɐ/
ዓሰርተ (ʿassärtä)
/ʕasːɐrtɐ/
Amharic ዜሮ (zero)
/ˈzeɾo/
አንድ (ʾand) (m.)
/ˈ(ʔ)and/
አንዲት (ʾandit) (f.)
/ˈ(ʔ)andit/
ሁለት (hulätt)
/ˈhulətː/
ሦስት (śost)/ሶስት (sost)
/ˈsost/
አራት (ʾaratt)
/ˈ(ʔ)aɾatː/
አምስት (ʾamməst)
/ˈ(ʔ)amːɨst/
ስድስት (səddəst)
/ˈsɨdːɨst/
ሰባት (säbatt)
/səˈbatː/
ስምንት (səmmənt)
/ˈsɨmːɨnt/
ዘጠኝ (zäṭäññ)
/zəˈt’əɲː/
ዐሥር (ʿaśśər)
/ˈ(ʔ)asːɨɾ/

Berber languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Berber language
(Prasse 1974)
*yīwā̆n *sīn (m.)/*sināt (f.)
*hissīn
*karaḍ *hakkūẓ *sammūs *saḍīs *sāh
*hissāh
*tām
*hittām
*tiẓ(ẓ)āh *marāw
Guanche
(Recco 1341)
vait smetti amelotti acodetti simusetti sesetti satti tamatti aldamorana
alda-marava (?)
marava
Ghadamès
(m.)
(f.)
yón
yót
sən
sənăt
kárăd̩
kárd̩ăt
aqqoz
aqqozăt
səmməs
səmməsăt
s̩uz̩z̩
s̩ut̩săt ~ s̩ud̩săt

sát
tám
támăt
təs̩ó
təs̩ót
maraw
maráwăt
Shilha (Tashelhit) yan sin kradˤ kozˤ smːus sdˤis sa tam tzˤa mraw
Zenaga
(m.)
(f.)
(næj)juʔn
tʲuʔwæð
ʃin(æn)
ʃinæð
karˤaðˤ
karˤaðˤað
akkuθˤ
akkuθˤað
ʃæmmuʃ
ʃæmmuʃæð
ʃuðˤiʃ
ʃuðˤiʃæð
iʃʃæh
iʃʃæjæð
ittæm
ittæmæð
tuðˤah
tuðˤajæð
mæræɡ
mæræjæð
Tuareg languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tamahaq iyen əssin kərad̩ okkoz̩ səm̩mus səd̩is əs̩s̩a əttam̩ t̩əz̩a m̩ǎraw
Tamasheq ijən əsin kɐradˤ akːozˤ səmːos sədˤis əsːa ətːɑm təzˤːɑ marɑw
Tawellemmet iyyanda əššin k̩arad ək̩k̩oz s̩əmmos sədis əs̩s̩a ət̩am t̩aza maraw
Air Tamajeq (Tayirt) əyyǎn-da əššin k̩ǎrad ək̩k̩oz̩ s̩əm̩m̩os səd̩is əs̩s̩a əttam̩ t̩əz̩a m̩ǎraw

Egyptian languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Transliteration
(m.)
(f.)
wꜥ
wꜥt
snwj
sntj
ḫmtw
ḫmtt
jfdw
jfdt
djw
djt
sjsw
sjst
sfḫw
sfḫt
ḫmnw
ḫmnt
psḏw
psḏt
mḏw
mḏt
Middle Egyptian (m.)
(Loprieno 1995)
*ˈwuʕʕuw *siˈnuwwaj *ˈχamtaw *jifˈdaw *ˈdiːjaw *ˈsaʔsaw *ˈsafχaw *χaˈmaːnaw *piˈsiːɟaw *ˈmuːɟaw
Sahidic Coptic (m.) ⲟⲩⲁ (oua) ⲥⲛⲁⲩ (snau) ϣⲟⲙⲛ̄ⲧ (šomn̄t) ϥⲧⲟⲟⲩ (ftoou) ϯⲟⲩ (tiou) ⲥⲟⲟⲩ (soou) ⲥⲁϣϥ (sašf) ϣⲙⲟⲩⲛ (šmoun) ⲯⲓⲧ (psit)/ⲯⲓⲥ (psis) ⲙⲏⲧ (mēt)

Chadic languages edit

West Chadic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Hausa sifiri ɗaya
/ɗájá/
biyu
/bíjú/
uku
/ʔúkù/
huɗu
/fúɗú/
biyar
/bìjár/
shida
/ʃídà/
bakwai
/bákwài/
takwas
/tákwàs/
tara
/tárà/
goma
/ɡóːmà/
Gwandara[1] wúkù hūrū bʲàrī ʃídà bókʷè tákùs térà góm̀
Bole móoɗì bòláu kúnùm pòɗɗó bàɗì bàššimóoɗì báawúló póorɗó ɓòonùm bìmbáɗí
Bade (Western) ɡàɗe sǝrǝn kwàn fǝɗu vàɗi ǝzdù ɡàtkasà Ɨǝdakwà wurayà ɡumà
East Chadic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Nancere pə̀nà sùwœ̀ sàb pə̄rí bày mə̀nə̀ màtàl pə̄rpə̄ndə̄ tʃélə̄ ɡùwàrə̀
Mubi fíní sìr súɓà fádà bíɗyà ìstàlà béesír fàrbàt férbínì kúrúk
Central Chadic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tera da
/dà/
rap
/rāp/
kununɡ
/kúnúŋ/
vat
/vàt/
qurmun
/qúrmún/
njoŋ
/ⁿjòŋ/
mut
/mút/
myaasi
/mʲāsī/
mu̠dlam
/mɨ̄ɮām/
ɡwanɡ
/ɡʷàŋ/
Masa languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Musey dèw ɓà híndí fídí fàɬ kárɡìyá kídísìyá kálvàndì ɬèŋŋè dòɡò

Cushitic languages edit

Agaw languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Awngi ɨ́mpɨ́l (adjective)
láɢú (counting)
láŋa ʃúɢa sedza áŋkʷa wɨ́lta láŋéta sóɢéta sésta tsɨ́kka
Xamtanga lə́w líŋa ʃáqʷa síza ákʷa wálta láŋta/lánta sə́wta sʼájtʃʼa sʼɨ́kʼa
Bilen laxʷ/la ləŋa səxʷa sədʒa ʔankʷa wəlta ləŋəta səxʷəta səssa ʃɨka
Beja language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Beja ɡaːl ˈmale mheːj ˈfaɖiɡ eːj aˈsaɡʷir asaːˈrama asiˈmheːj aʃˈʃaɖiɡ ˈtamin
South Cushitic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Dahalo[2] vattúkʷe (m)
vattékʷe (f)
líima kʼaba saʕála dáwàtte sita saba nane kenda, tis(i)a kumi
Iraqw wák tsár tám tsíyáħ kooán laħoóʔ faaɴw dakaát ɡwaleél mibaaɴw
Alagwa wák ndʒad tam tsʼiɡaħ kooʔan laħooʔ faanqʼw dakat gwelen mibⁱ
East Cushitic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Oromo duwwaa tokko lama sadii afur shan ja'a torba saddet sagal kudhan
Somali eber kow laba saddex afar shan lix toddoba siddeed sagaal toban
Ale (Gawwada) tóʔon lákke ízzaħ sálaħ xúpin tappi táʔan sétten kóllan ħúɗɗan
Afar[3] inkíttu nammáy/lammáy sidóc feréy konóy lacéy malcíin bacáar sagáal tabán
Burji mičča lama fadia foola umutta lia lamala hiditta wonfa tanna
Hadiyya mato lamo saso sooro onto loho lamara sadeento honso tommo
Kambaata máto lámo sáso ʃóolo ónto lého lamála hezzéeto hónso tordúma
Sidamo mite lame sase ʃoole onte lee lamala sette honse tonne

Omotic languages edit

Dizoid languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Dizi kʼo᷆ːj tʼàːɡŋ̩̄ kàːdū kʼùbm̄ út͡ʃū jàkū tùːsū ze᷆ːd sāɡŋ̀ támū
Nayi (Na’o) jísn̩ tʼaːɡn̩ kädú kubḿ̩ útʃːú jãkù tuːsu zìét sáɡn̩ támmù
Sheko kʼōy tʼáaɡŋ́ káddú kúbḿ ʔűtʂű yákú túbsú zēed sāɡŋ̀ ta̋mű
Ta-Ne languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Gonga languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Anfillo ikkó ɡuttó kedzó auddó amittó ʃirtó ʃabattó ʃimittó yiriŋɡó aʃiró
Shinasha (Boro) íkkà ɡíttà kèèzà àwúdà úútsà ʃírtà ʃàwààtà ʃímítà dʒèèɗíjà tàtsà
Kafa ʔìkkòó ɡùttòó kèèmó áwùddò ʔùùttʃòó ʃírìttòó ʃábààttòó ʃímìttòó jììtʼijòó ààʃìròó
Shakacho ikka ɡuttaa keejjaa awuddaa uuččaa širittaa šabaattaa šimittaa yitʼiyaa aširaa
Bench language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bench mātʼ nám káz ód ùtʂ sàpm̄ nàpm̄ njàrtn̄ ìrstn̄ ta̋m
Ometo languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Chara ʔissa nanta keeza ʔabda ʔut͡ʃt͡ʃa sapma lapma nandrisa biʒa tansa
Wolaitta ʔisttá naaʔʔá heezzá ʔoiddá ʔitʃtʃáʃa ʔusúppuna laápuna hósppuna ʔuddúpuna támma
Yem language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Yem ʔɪsːɔːn¹¹/ʔɪsa¹¹ ˈhɛpʰ¹/ʔɛpʰ¹ ˈkʰeːz² ʔa¹¹ˈt͡ʃeːt͡ʃ³ ˈʔʊːt͡ʃ³ ʔɪ¹ˈsiːʊn¹ ˈnaː¹fʊn¹ ˈnaŋ²riːn¹ ˈʔɪz¹ɡɪn¹ ʔa¹sɪr¹
Mao languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Hozo ʔónnà dòmbó sìjázì bétsʼì kwítsʼì kwítsʼì ʔòttá ʔónnà kwítsʼì ʔòttá dòmbó kwítsʼì ʔòttá sìjázì kwítsʼì ʔòttá bétsʼì pʼóʃì
Seze ʔìʃílè nòmbé sììzé besʼsʼé kʼwíssé kʼwíssé ʔòòt ʔìʃílè kʼwíssé ʔòòt nòmbé kʼwíssé ʔòòt sììzé kʼwíssé ʔòòt besʼsʼé kúúsé
South Omotic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Aari wólːáq qastːén makːén ʔoydːí dónqː láː tabzá qastːáːntámːers wolqáːntámːers támːá
Dime ˈwɔkʰʌl ˈkʼʌtʼɨm ˈmʌkʰɨm ʔʊdːʊ ˈʃənːə ˈlahə ~ ˈlah ˈtʰʊsːʊm ˈkʼʌʃnaʃ ˈwʌklaʃ ˈtʰamːe
Hamer kála lamá makkán oidí dunɡ̥ lax toɓɓá lankái sal táɓi

Ainu languages edit

[4]

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ainu (adnominal) シネ
sine
トゥ
tu

re
イネ
ine
アシㇰネ
asikne
イワン
iwan
アㇻワン
arwan
トゥペサン
tupesan
シネペサン
sinepesan
ワン
wan
Ainu (counting) sinep tup rep ínep asik iwan arwan tupes sinepes wanpe
Kuril шинепь тупь непь инепь ашинепь отьвампь аравампь тумисампе шинимисампе оампе
Kamchatkan Kuril синепь тупь репь инепь азикь ивань арвамь тубись синепись уупись


Andamanese languages edit

The Andamanese languages have one-two-three-many systems, where 'three' may mean 'and another', though higher numerals may be borrowed.

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Jarawa wəyə nayə kaŋ itəjile ('many') mala-(wə)
waya naːya kaŋitəjile ənə itəjile
(or malawə 'many')
mala ʈʰuhumə
('very many')
oːya naːya ikkandʼ deyilo maːla 'many' kuṭṭu otti ḍaboː čaːre poːṭṭe maːre
Ongan iuaiya inaɡa irejidda ('many') ilake


Austroasiatic languages edit

Aslian languages[5] 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Cheq Wong nãy ber pɛd pan limãʔ ʔənãm tud͡ʒoh/tuɟoh lapan səmilan səpuluh
Semai nanəʔ naːr niːʔ ʔm̩pat limaːʔ naːm tuɟoh lapaːn smilaːn spuloh
Semelai muy duwaʔ hmpɛʔ hmpon məsɔŋ ʔnam
pruʔ
tud͡ʒuh
tmpɔh
lapan
kitwit
smilan
kantim
səpuluh
kumai
Semaq Beri (eastern Terengganu) muy hmar hmpɛʔ hmpon msɔŋ ənam tud͡ʒuh lapan səmbilan muy puluh
Bahnaric languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bahnar môñh
/moːɲ/
ʼbal
/ʔbaːr/
pêng
/peːŋ/
puăn
/pwan/
pơʼdăm
/pəʔdam/
tơdrâu
/tədrəw/
tơpơh
/təpəh/
tơhngam
/təhŋaːm/
tơsĭn
/təsin/
jĭt
/(miɲ) ɟĭt/
Jru' muj bər puan sʌŋ trăw pʌh tʰam cin cĕt
Katuic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Kuy mɯ̤ːy ɓaːr pay pɐːn sɐːŋ tɘpɞ̤t tɘpɤ̤ːl tɘkɯ̤ɐl tɘkeːh mɘcɜ
Upper Ta'Oi mo̰ːj ba̰ːr pɛ̰ː pṵᵃn sɔːŋ tapat tapoːl takɔ̰ːl takḭᵃɕ maᶮcit
Khasi-Palaungic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Khasi wej/ʃi ʔaːr laːj saːo san hnriːu hnɲeu pʰra kʰndaj ʃi pʰeːu
Palé Palaung ʔu ʔa ʔoi pʰuan pʰan bɤu da dim ɡʌ
Riang Lai
(Yinchia)
hɔ⁴⁴ ɡɑ³³ ʔar⁴⁴ ɡɑ³³ wai⁴⁴ ɡɑ³³ bon⁴⁴ kʰan⁴⁴ doal³⁵ dɑ³³ bul⁴⁴ bɤr³³ daʔ⁴⁴ dim³⁵ sɑ³³ ɡɔl⁴⁴
Danau ʔɑʔ ʔɛ̀ɴ ʔùi pɯ̀ɴ tʰòɴ túɴ pɐʔ sɛ̀ɴ sɑ̀ɴ mə-cìɴ
Palauk Wa tiʔ ra loe pon pʰuan lia alia daiʔ dim kao
Awa tʰɛiˀ luɛ pon pʰuɑn liɯh ˀɑ liɯh si tɛˀ si tem
Lamet mʊʊj ləˀáa ləˀooj poon pʰan taal puul taˀ tiim kéel
Hu (Angku) a mɔ³¹ ka a³³ ka oi³¹ a pʰon³¹ pa θan³⁵ ń̩tʰɔl³³ ń̩tʰil³³ ma tʰa³¹ ma ŋɔm³¹ ma ŋ̩́kit³¹
Blang tiʔ³¹ lal³⁵ loi³⁵ pun³⁵ pʰɔn³⁵ lel̥³³ ʔa³¹ka³³¹lel̥³³ xɔŋ³¹tiˀ³¹ kaˀ³¹ tim³⁵ kul³³
Bumang lu²⁴ bɯa²⁴ pia²⁴ pɔn⁵⁵ səŋ⁵⁵ hok²⁴ tset²⁴ pɛt²⁴ kău¹² sip²⁴
Khmer languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Old Khmer moy /moːy/
~
mvāy /muːəy/
ver /beːr/
~
vyar /biːər/
pi /ɓiː/ pon /ɓoːn/
~
pvan /ɓuːən/
praṃ /pram/ praṃ moy
~
praṃ mvāy
praṃ ver
~
praṃ vyar
praṃ pi praṃ pon
~
praṃ pvan
tap /ɗɔp/[6]
Khmer
សូន្យ (soun)

មួយ (muəy)

ពីរ (pii)

បី (bəy)

បួន (buən)

ប្រាំ (pram)

ប្រាំមួយ (pram muəy)

ប្រាំពីរ (pram pii)

ប្រាំបី (pram bəy)

ប្រាំបួន (pram buən)
១០
ដប់ (dɑp)
Northern Khmer
(Surin)
mʊːy piːr bɛy bʊːn pram prammʊːy prampil prambɛy prambʊːn dɒp
Khmuic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Khmu[7] muːj baːr peʔ puon pʰuoŋ toːl kul tiː katɕ kan
Ơ Đu dəəj baar pɛj pan sɔɔŋ tuul kyguul kntɛj kndrooŋ kngool
Mlabri mɔy bær̃ pæˀ pon tʰəŋ tal ɡul tiˀ ɡaiš ɡal
Mang language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Mang mak⁵⁵ ʑɯa⁵¹ pe⁵¹ pon¹¹ han⁵¹ ɣɔm⁵¹ tɐm³¹-py⁵⁵ tɐm³¹-ham¹¹ tɐm³¹-θin⁵¹ ɡi³¹ (mɛ⁵⁵)
Monic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Mon
သုည

မွဲ
/mòa/

ၜါ
/ba/

ပိ
/pɔeˀ/

ပန်
/pɔn/

မသုန်
/pəsɔn/

တရဴ
/kərao/

ထပှ်
/həpɔh/

ဒတံ
/həcam/

ဒစိတ်
/həcit/
၁၀
စှ်
/cɔh/
Nyah Kur mùəy ɓaar piiʔ pan chuun traw mpɔh ɲcaam ɲciit cas
Munda languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Kharia mõɲ ubar uafe eafɔn mɔlɔy tibru tʰam tʰɔm tʰɔmsiŋ gʰɔl
Mundari मियद
miyad
बारिया
baria
आपिया
apiya
उपनिआ
upuniya
मोड़ेया
monreya
तुरिया
turia
एया
eya
इरलिया
iriliya
आरेया
ereya
गेलेया
geleya
Santali mitˀ bar pon mɔ̃ɽɛ̃ turui eae irəl arɛ gɛl
Sora əboi baɡɡu jaɡi ʊndʒi monloi tudru ɡuldʒi tamdʒi tindʒi ɡaldʒi
Nicobarese languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Car heŋ ~ hɛŋ ~ hɛːŋ
kaˈhoˑk ~ kaˈhuk
nɛːt ~ ʔɑnɛːt luˑj fɛˑn tɑˈnɨj tɑˈfuˑl sɑt ˈhɛvhərɛ ~ ˈhɛˑhərɛ mɑˈcuhtərɛ ~ mɑˈcuˑtərɛ heŋ ʔɑˈnɑˑj
siˑn ~ sɤm
Nancowry xiˑəŋ ʔɑ̃ː luˑəj fuˑɑn t̪ɑːnɑˑj t̪ɑfuˑə ʔisɑˑt ʔinfuˑɑn xeˑɑŋxɑt̪ə səˑm
Shompen[8] heng àu luge fuat taiṅ lagàu aiṅ towe lungi teya
Pakanic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bolyu mə³³ bi⁵⁵ paːi⁵⁵ puːn⁵³ me³¹ piu⁵³ pai⁵⁵ saːm⁵³ ɕən⁵³ maːn³³
Bugan bɔ⁵⁵/mə⁵⁵ biɔ³¹/bi³¹ mtse³¹ pau³³ mi³³ pi̠o̠³³ po̠u̠³¹ sã³³ ɕi³³ mã³¹
Pearic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Pear (1941)[9] muəj piər̃ paj paon prăm prăm muəj prăm piər̃ prăm paj prăm paon dɑp
Chong (Western) mo̤oˀj pʰa̤aˀj pʰeeˀw pʰooˀn pʰram katɔɔŋ kanṳuj katii kacha̤aj ra̤aj
Somray mṳuj pa̤ar pʰa̤j pʰo̤on pram kruuŋ kʰnuul kətii kɤnsaar raaj
Vietic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Vietic *moːc *haːr *paː *poːnʔ *ɗam *p-ruːʔ *pəs *saːmʔ *ciːnʔ *maːl
*ɟuːk
Thavung (Aheu) mɔːc¹¹ haːl⁵⁵ paː⁵⁵ poːn⁵³ˀ ɗam⁵⁵ pʰaluʔ⁵⁵ pih⁵⁵ saːm⁵³ˀ ciːn⁵³ˀ sip⁵⁵
Muong môch
moc¹¹
hal
haːl⁵⁵
pa
pa⁵⁵
pổn²¹ˀ đăm
ˀdam⁵⁵
khảu
kʰaw²¹ˀ
páy
paj²²
thảm
tʰaːm²¹ˀ
chỉn
cin²¹ˀ
mườl
mɨəl²⁵
Sino-Vietnamese
linh/lênh

nhất

nhị

lưỡng

tam

tứ

ngũ

lục

thất

bát

cửu

thập
Vietnamese
không
𠬠
một
mot²¹
𠄩
hai
haːj³³
𠀧
ba
baː³³
𦊚
bốn
bon⁴⁵
𠄼
năm
nam³³
𦒹
sáu
saw⁴⁵/ʃaw⁴⁵
𦉱
bảy
baj³¹²
𠔭
tám
taːm⁴⁵
𠃩
chín
cin⁴⁵
𨒒
mười
mɨəj²¹
(chục = tenth)


Austronesian and Kra-Dai languages edit

Atayalic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Atayal
(Squliq, attributive)
qutux
/qutux/
sazing
/saziŋ/
cyugal
/t͡sjuɣal/
payat
/pajat/
zmagal
/zəmaɣal/
mtzyu'
/mətəzjuʔ/
mpitu'
/məpituʔ/
mspat
/masəpat/
mqeru'
/məqeruʔ/
mopuw
/məpuw/
Atayal
(Mayrinax, attributive)
qutux ʔusayiŋ tuɣal səpaat ʔimaɣal matuuʔ mapituʔ maspat maqisuʔ maɣalpuɣ
Atayal
(Mayrinax, series counting)
qun rusaʔ tuuʔ səpat timaʔ tayuʔ pituʔ pat qisuʔ puɣ
Tsouic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tsou coni
/t͡soni/
yuso
/juso/
tuyu
/tuju/
sʉptʉ
/sɨptɨ/
eimo
/jimo/
nomʉ
/nomɨ/
pitu
/pitu/
voyu
/voju/
sio
/sio/
maskʉ
/maskɨ/
Paiwan language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Paiwan ita
/ita/
drusa
/ɖusa/
tjelu
/tjəɭu/
sepatj
/səpatj/
lima
/ɭima/
unem
/unəm/
pitju
/pitju/
alu
/aɭu/
siva
/siva/
tapuluq
/tapuɭuq/
Paiwan (Sagaran) ita ɖusa təɭu səpat lima ʔunəm pitu ʔalu siva tapuluʔ
East Formosan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Amis (Vataan) t͡sət͡saj tusaʔ tuluʔ səpat limaʔ ənəm pituʔ faluʔ siwaʔ muʡtəp
Amis (Farangaw) t͡sət͡saj tosa tolo səpat lima ənəm pito falo siwa moʔətəp
Kavalan (series counting) siq zusa turu spat rima ənnəm pitu waru siwa βtin

Malayo-Polynesian languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Enggano kahaiʔ aru akər aop arib ãkĩʔãkĩn arib he aru kĩpãʔĩõp/ãpãʔĩõp kaba kahaiʔ kĩpãʔãũʔ
Greater Central Philippine languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tagalog (Filipino) ᜐᜒᜍ᜔
sero
ᜁᜐ
isa
/ʔiˈsa/
ᜇᜎᜏ
dalawa
/dalaˈwa/
ᜆᜆ᜔ᜎᜓ
tatlo
/tatˈlo/
ᜀᜉᜆ᜔
apat
/ˈʔapat/
ᜎᜒᜋ
lima
/liˈma/
ᜀᜈᜒᜋ᜔
anim
/ˈʔanim/
ᜉᜒᜆᜓ
pito
/piˈto/
ᜏᜎᜓ
walo
/waˈlo/
ᜐᜒᜌᜋ᜔
siyam
/siˈam/
ᜐᜋ᜔ᜉᜓ
sampu
/samˈpuʔ/
Cebuano usa duha tulo upat lima unom pito walo siyam napulo
Northern Luzon languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ilocano maysa dua tallo uppat lima innem pito walo siam sangapulo
Ga'dang tata ʔadwa tallu ʔappat lima ʔənnəm pitu walu ʔasam taɸulu
Central Luzon languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Kapampangan isa
metung
adwa atlu apat lima anam pitu walu siyam apulu
Hatang Kayi (Remontado) iˈsaʔ darˈʔa tatˈlu aʔˈpat liˈma aʔˈnim piˈtu waˈlu siˈjam samˈpuʔ
South Sulawesi languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Makassarese ᨒᨚᨅ
lobbang
ᨊᨚᨒᨚ
nolo’
ᨔᨙᨑ
se’re
/seʔre/
ᨑᨘᨕ
rua
/rua/
ᨈᨒᨘ
tallu
/tallu/
ᨕᨄ
appa’
/appaʔ/
ᨒᨗᨆ
lima
/lima/
ᨕᨊ
annang
/annaŋ/
ᨈᨘᨍ
tuju
/tuɟu/
ᨔᨂᨈᨘᨍ
sangantuju
/saɡantuɟu/
ᨔᨒᨄ
salapang
/salapaŋ/
ᨔᨄᨘᨒᨚ
sampulo
/sampulo/
Minahasan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tombulu esa
/əsa/
zua
/ʐua/
rua
telu
/təlu/
epat
/əpat/
lima
/lima/
enem
/ənəm/
pitu
/pitu/
walu
/walu/
siou
/siow/
mapulu’
/mapuluʔ/
Celebic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Cia-Cia 디세
dise
이세
ise
루아
rua
ghua
똘루
tolu
빠아
pa’a
을리마
lima
노오
no’o
삐쭈
picu
ᄫᅡᆯ루
walu
오알루
oalu
시우아
siua
옴뿔루
ompulu
Muna ise dua tolu paa lima noo pitu walu siua ompulu
Tukang Besi (South) ˈʔasːa ˈɗua ˈtoɭu ˈpaʔa ˈlima ˈnoʔo ˈpitu ˈʔaɭu ˈsia oˈmpuɭu
Malayic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Banjar اسا
asa
دوا
dua
تالو
talu
امڤت
ampat
ليم
lima
انم
anam
ڤيتو
pitu
والو
walu
ساڠ
sanga
ساڤولوه
sapuluh
Malay (Malaysia) کوسوڠ
kosong
صيفر
sifar
ساتو
satu
دوا
dua
تيݢ
tiga[10]
امڤت
empat
ليم
lima
انم
enam
توجوە
tujuh
لاڤن
lapan
سمبيلن
sembilan
سڤولوه
sepuluh
Minangkabau چيك
ciek
/t͡ʃiɛʔ/
دوا
duo
/duo/
تيڬو
tigo
/tiɡo/
امڤيق
ampek
/ʔampɛʔ/
ليمو
limo
/limo/
انم
anam
/ʔanam/
توجوە
tujuah
/tud͡ʒuah/
سالڤن
salapan
/salapan/
سمبيلن
sambilan
/sambilan/
ساڤولواه
sapuluah
/sapuluah/
Iban satu
/satu/
dua
/dua/
tiga
/tiɡa/
empat
/əmpat/
lima
/limaʔ/
nam
/nam/
tujuh
/tud͡ʒuh/
lapan
/lapan/
semilan
/səmilan/
sepuluh
/səpuluh/
Indonesian کوسوڠ
kosong
نول
nol
نيهيل
nihil
ساتو
satu
دوا
dua
تيݢ
tiga
امڤت
empat
ليم
lima
انم
enam
توجوە
tujuh
دلاڤن
delapan
سمبيلن
sembilan
سڤولوه
sepuluh
Moklenic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Moken cʰaːʔ tʰuwaːʔ təlɔy paːt lɛmaːʔ nam luɟuːk walɔy cʰɛwaːy/sɛwaːy cəpɔh
Northwest Sumatra–Barrier Islands languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Toba Batak ᯘᯑ
sada
ᯑᯮᯀ
dua
ᯗᯬᯞᯮ
tolu
ᯥᯇᯗ᯲
opat
ᯞᯪᯔ
lima
ᯥᯉᯬᯔ᯲
onom
ᯇᯪᯗᯮ
pitu
ᯥᯀᯞᯮ
walu
ᯘᯪᯀ
sia
ᯘᯔ᯲ᯇᯮᯞᯮ
sampulu
Nias sara
[ˈsara]
dua
[ˈdua]
tölu
[ˈtɤlu]
öfa
[ˈʔɤfa]
lima
[ˈlima]
önö
[ˈʔɤnɤ]
fitu
[ˈfitu]
walu
[ˈwalu]
siwa
[ˈsiwa]
fulu
[ˈfulu]
Mentawai sara dua tɛlu ɛpat lima ɛnɛm pitu balu siba pulu
Chamic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Acehnese sa
/sa/
dua
/duwa/
lhèe
/ɬ̥ɛa/
peuet
/pɯət/
limong
/limʌŋ/
nam
/nam/
tujôh
/tud͡ʒoh/
lapan
/lapan/
sikureueng
/sikurɯəŋ/
siplôh
/siploh/
Cham (Eastern)
ꨔꨯꨱꩍ
thaoh


sa
[tʰa]

ꨕꨶ
dua
[twà]

ꨆꨵꨮꨭ
klau
[klɔ̌w]

ꨚꩀ
pak
[paʔ]

ꨤꨪꨟ
lima
[limɯ]

ꨗꩌ
nam
[nǎm]

ꨓꨎꨭꩍ
tujuh
[cùh]

ꨕꨤꨚꩆ
dalapan
[tapǎn]

ꨧꨤꨚꩆ
salapan
[tʰampǎn]
sapluh
[tʰa plǔh]
Tsat (Huihui) sa³³
ta¹¹
tʰua¹¹ kiə³³ pa²⁴ ma³³ naːn³² su⁵⁵ paːn³² tʰu¹ paːn³² piu⁵⁵
East Barito languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ma’anyan isaʔ ruɛh tɛlu ɛpat dimɛ ɛnɛm pitu βalu suɛi sapuluh
Malagasy (Merina) iray roa telo efatra dimy enina fito valo sivy folo
Lawangan ɛrai duɨ tɔluʔ ɔpat limɨʔ ɔnʊm turu walu siɛ sɛpuluh
West Barito languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ngaju id͡ʒɛʔ duɛʔ tɛluʔ ɛpat limɛ d͡ʒahawɛn ud͡ʒuʔ haɲa d͡ʒalatiɛn
Ot Danum[11] iht͡ʃoʔ duɔʔ tɔluʔ ɔhpat limɔʔ ɔnɔm pihtuʔ d͡ʒaʎuʔ siɔi puluʔ
Javanese language 0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
꧑꧐
Javanese (Ngoko) siji
/sit͡ʃʱi/
loro
/loro/
telu
/təlu/
papat
/papat/
lima
/limɔ/
enem
/ənəm/
pitu
/pitu/
wolu
/wɔlu/
sanga
/sɔŋɔ/
sapuluh
/səpulʊh/
Javanese (Krama) ꦤꦺꦴꦭ꧀
nol
ꦱꦼꦠꦸꦁꦒꦭ꧀
setunggal
[sətuŋgal]
ꦏꦭꦶꦃ
kalih
[kalɪh]
ꦠꦶꦒ
tiga
[tig̊ɔ̤]
ꦱꦼꦏꦮꦤ꧀
sekawan
[səkawan]
ꦒꦁꦱꦭ꧀
gangsal
[g̊a̤ŋsal]
ꦲꦼꦤꦼꦩ꧀
enem
[ʔənəm]
ꦥꦶꦠꦸ
pitu
[pitu]
ꦮꦺꦴꦭꦸ
wolu
[wɔlu]
ꦱꦔ
sanga
[sɔŋɔ]
ꦱꦼꦢꦱ
sedasa
[səd̥ɔ̤sɔ]
Osing sidʒiʔ loroʔ təlaʊ pʌpat limɔʔ ənəm pitau wɔlau sɔɡɔʔ səpulʊh
Tenggerese siɟi loro təlu papat lima ənəm pitu wɔlu saŋa səpulo
Sundanese-Baduy languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Sundanese
ᮔᮧᮜ᮪
nol

ᮠᮤᮏᮤ
hiji
[hid͡ʒi]

ᮓᮥᮃ
dua
[duʷaʔ]

ᮒᮤᮜᮥ
tilu
[tilu]

ᮇᮕᮒ᮪
opat
[opat]

ᮜᮤᮙ
lima
[limaʔ]

ᮌᮨᮔᮨᮕ᮪
genep
[ɡənəp]

ᮒᮥᮏᮥᮂ
tujuh
[tud͡ʒuh]

ᮓᮜᮕᮔ᮪
dalapan
[daˈlapan]

ᮞᮜᮕᮔ᮪
salapan
[saˈlapan]
᮱᮰
ᮞᮕᮥᮜᮥᮂ
sapuluh
[saˈpuluh]
Bali–Sasak–Sumbawa languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Balinese
ᬦᬸᬮ᭄
nul

ᬩᭂᬲᬶᬓ᭄
besik
ᬲᬶᬓᬶ
siki

ᬤᬸᬯ
dua

ᬢᭂᬮᬸ
telu

ᬳᭂᬫ᭄ᬧᬢ᭄
empat

ᬮᬶᬫ
lima

ᬳᭂᬦᭂᬫ᭄
enem

ᬧᬶᬢᬸ
pitu

ᬓᬸᬢᬸᬲ᭄
kutus

ᬲᬶᬬ
sia
᭑᭐
ᬤᬰ
dasa
Sasak sekek
[səkeʔ]
due
[duə]
telu
[təlu]
empat
[mpat]
lime
[limə]
enam
[nəm]
pituk
[pituʔ]
baluk
[baluʔ]
siwak
[siwaʔ]
sepulu
[səpulu]
Sumbawa saiʔ dua təlu əmpat lima ənəm pituʔ baluʔ siwaʔ səpulu
South Halmahera–West New Guinea languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Biak eser/oser suru kyor fyak rim wonem fik war siw samfur
Timoric languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tetum ida rua tolu haat lima neen hitu ualu sia sanulu
Kemak sia ɾua telu paːt ilima neme icu balu sibe sapulu
Oceanic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Central Pacific languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Western Fijian hila rua tolu βaː rima ono βitʃu walu ðiwa sini
Fijian dua
/ⁿdua/
rua
/rua/
tolu
/tolu/
va
/βaː/
lima
/lima/
ono
/ɔnɔ/
vitu
/βitu/
walu
/walu/
ciwa
/ðiwa/
tini
/tini/
-sagavulu
/saŋaβulu/ (-teen)
Tongan noa taha ua tolu nima ono fitu valu hiva hongofulu
Samoan tasi lua tolu lima ono fitu valu iva sefulu
Hawaiian kahi lua kolu lima ono hiku walu iwa ʻumi
Māori tahi
/tahi/
rua
/ɾua/
toru
/toɾu/
whā
/fʷaː/
rima
/ɾima/
ono
/ono/
whitu
/fʷitu/
waru
/waɾu/
iwa
/iwa/
tekau
/tekau/
ngahuru[12]
Admiralty Islands languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Nyindrou arí laʔúh talóh háhuw límeh ónoh drotalóh drolaʔúh droarí rónoh
Western Oceanic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Motu ta rua toi hani ima tauratoi hitu[13] taurahani taurahani ta gwauta
Bola taku rua tɔlu va lima pɔlɔtara pɔlɔrua pɔlɔtɔlu pɔlɔva ravulu
Nakanai sasa lua tolu vaa lima uolo vitu ualu ualasiu savulu
Central–Eastern Oceanic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Rapanui tahi rua toru rima ono hitu va’u iva angahuru
Micronesian languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Chuukese ɛːw ruːw ʉnʉŋat rʉaːnʉ nɨmuːw wonuːw fɨsuːw wanʉːw tiuːw ɛŋɔːn
Pááfang ɛːw ruwow ʉlʉŋat rʉaːnʉ lɨmʷˠow wonow fɨsuw waluw tiːw ɛŋɔːl

Kra–Dai languages edit

Kra languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Laha tɕɐm³¹ sa³⁴³ tu³⁴³ pɑ³⁴³ mɑ³³ dɐm³⁴³ tʰo³⁴³ ma³³hu³³ so³³wa²⁴ pɤt²³
Buyang (Ecun) pi⁵³ θa²⁴ tu²⁴ pa²⁴ ma⁴⁴ nam²⁴ tu⁴⁴ maðu⁴⁴ va⁵⁵ put⁵⁵
Gelao (Qau, 1993)[14] se⁵⁵ so⁵⁵ tua⁵⁵ pu⁴⁵ mu⁵³ naŋ⁵³ ɕi³³ vra⁵³ su³³ paɯ³³
Hlai languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Jiamao kɯ²
tsɯ⁵[15]
ɬiaw⁴ taːw¹ tiəw¹ puː⁴ nəm⁴ ɗaw¹ kuː¹ fəː¹ puət⁹
Hlai (Bouhin) kɯ² ɗow³ tsʰuː³ tsʰaːw³ maː¹ nom¹ tʰuː¹ ruː¹ pəɰ³ pʰuːt⁷
Hlai (Tongzha) ʔɯ³ ɬaw³ tsʰuː³ tsʰoː³ paː⁴ tom⁴ tʰow¹ ɡow⁴ faɰ³ fuːt⁷

Numeral systems below have been heavily influenced by Chinese numerals.

Language 0
(零)
1
2
(雙)
3
4
5
6
7
8
9
10
Biao jat⁵⁵ ȵi²² θaːm⁵⁵ θi³⁵ ŋ̩⁵⁴ suk⁵⁵ tʰat⁵⁵ paːt³⁵ ku⁵⁴ sap¹²
Lakkia in³ hou³ faːm¹ fei⁵ ŋo⁴ lok⁸ tʰet⁷ paːt⁷ tsɛu³ tsep⁸
Be (Lingao) hə³ vɔn³ taːm¹ ti³
tə³
ŋo³
ŋa³
lok⁷
sok⁷
sit⁷ bet⁷
bak⁷
ku⁸
kiu⁴
təp⁸
Tai languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ahom 𑜰 𑜱
𑜎𑜢𑜤𑜂𑜫 (lüṅ)
/lɯŋ/
𑜲
𑜏𑜨𑜂𑜫 (soṅ)
/sɔːŋ/
𑜳
𑜏𑜪 (saṃ)
/sam/
𑜴
𑜏𑜣 ()
/siː/
𑜵
𑜑𑜡 ()
/ha/
𑜶
𑜍𑜤𑜀𑜫 (ruk)
/ruk/
𑜷
𑜋𑜢𑜄𑜫 (chit)
/cit/
𑜸
𑜆𑜦𑜄𑜫 (pet)
/pit/
𑜹
𑜀𑜟𑜨 (kro)
/kaw/
𑜺
𑜏𑜢𑜆𑜫 (sip)
/sip/
Bouyei (Wangmo) lingz ndeeul
/diau¹/
soongl
/sauŋ¹/
saaml
/saːm¹/
sis
/sei⁵/
hac
/ɣa³/
rogt
/zɔʔ⁷/
xadt
/tsat⁷/
beedt
/piat⁷/
guc
/ku³/
xib
/tsip⁸/
Lao
ສູນ (sūn)

ນຶ່ງ (nưng)
[nɯŋ⁴⁴]

ສອງ (sǭng)
[sɔːŋ²³]

ສາມ (sām)
[saːm²³]

ສີ່ ()
[siː⁴⁴]

ຫ້າ ()
[haː²¹]

ຫົກ (hok)
[hok⁴⁵]

ເຈັດ (chet)
[t͡ɕet⁴⁵]

ແປດ (pǣt)
[pɛːt²¹]

ເກົ້າ (kao)
[kaw⁵⁴]
໑໐
ສິບ (sip)
[sip⁴⁵]
Shan
သူၼ် (sǔun)
[sʰon¹]

ၼိုင်ႈ (nūeng)
[nɯŋ⁸]

သွင် (sǎung)
[sʰɔŋ¹]

သၢမ် (sǎam)
[sʰaːm¹]

သီႇ (sìi)
[sʰi²]

ႁႃႈ (hāa)
[haː⁸]

ႁူၵ်း (húuk)
[hok⁴]

ၸဵတ်း (tsáet)
[tset⁴]

ပႅတ်ႇ (pèt)
[pɛt²]

ၵဝ်ႈ (kāo)
[kaw⁸]
႑႐
သိပ်း (síp)
[sʰip⁴]
Thai
ศูนย์ (sǔun)

หนึ่ง (nʉ̀ng)
/nɨ̀ŋ/

สอง (sɔ̌ɔng)
/sɔ̌ːŋ/

สาม (sǎam)
/sǎːm/

สี่ (sìi)
/sìː/

ห้า (hâa)
/hâː/

หก (hòk)
/hòk/

เจ็ด (jèt)
/cèt/

แปด (bpɛ̀ɛt)
/pæ̀ːt/

เก้า (gâao)
/kâːw/
๑๐
สิบ (sìp)
/sìp/
Zhuang (Standard) lingz ndeu
it
song
ngeih
sam seiq haj
ngux
roek
loek
cat bet
bat
gouj cib
Kam-Sui languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Dong ?i⁵⁵ ja²¹² sam³⁵ si4⁵³ ngo³¹ ljok²¹ set³⁵ pet³²³ tu³²³ s'ep²¹
Mulam n̥aːu³ ɣa² taːm¹ ti⁵ ŋɔ⁴ lɔk⁸ tʰət⁷ paːt⁷ cəu³ səp⁸
Sui to² ɣa¹ haːm¹ ɕi⁵ ŋo⁴ ljɔk⁸ ɕat⁷ paːt⁷ ȶu³ səp⁸

Chukotko-Kamchatkan languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Chukotko-Kamchatkan *qun *ŋiðæq *ŋəroq *ŋəraq
Chukotkan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Alutor ənnan ŋitaq ŋəruqqə ŋəraqqə məlləŋən ənnanməlləŋən ŋitaqməlləŋən ŋəruqməlləŋən ŋəraqməlləŋən mənɣəkin
Chukchi ыннэн
ənnen
ӈирэӄ
ŋireq (male speaker)
ŋiceq (female speaker)
ӈыроӄ
ŋəroq
ӈыраӄ
ŋəraq
мэтԓыӈэн
mətləŋen
ыннанмытԓыӈэн
ənnanmətləŋen
ӈэръамытԓыӈэн
ŋerʔamətləŋen
амӈырооткэн
amŋərootken
ӄонъачгынкэн
qonʔacəŋken
мынгыткэн
mənɣətken
Koryak ənnen ŋəcceq ŋəjoq ŋəjaq məlləŋen ənnanməlləŋen ŋəjaqməlləŋen ŋəjoqməlləŋen qonʲʀajcəŋken mənɣətken
Kerek ənnan ŋitɕtɕaq ŋijuq ŋijaq məlləŋi ənnanməlləŋi ŋitɕtɕaqməlləŋi amŋjujutɕi qunħajtɕiŋi mnətɕitɕi
Kamchatkan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Itelmen (Western) qniŋ kasχ c’oq c’aq kuvumnuk kelvuk etuktunuk coʔoktunuk caʔaktanak tovassa

Dravidian languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Dravidian+ *onṯu *iraṇṭu *mūnṯu *nāl, *nālku *caymtu *cāṯu *ēẓ *enṭṭu *toṇ, *toḷ *paHtu
Brahui صِفر
sifr
اَسِٹ
asiṭ
اِرَٹ
iraṭ
مُسہ
musi
چار
čār
پنچ
panč
شش
šaš
ہفت
haft
ہشت
hašt
نو
دَہ
dah
Kannada
ಸೊನ್ನೆ
sonne

ಒಂದು
ondu

ಎರಡು
eraḍu

ಮೂರು
mūru

ನಾಲ್ಕು
nālku

ಐದು
aidu

ಆರು
āru

ಏಳು
ēḷu

ಎಂಟು
eṇṭu

ಒಂಬತ್ತು/ಒಂಭತ್ತು
ombattu/ombhattu
೧೦
ಹತ್ತು
hattu
Malayalam
പൂജ്യം
pūjyam

ഒന്ന്
onnŭ

രണ്ട്
raṇḍŭ

മൂന്ന്
mūnnŭ

നാല്
nālŭ

അഞ്ച്
añjŭ

ആറ്
āṟŭ

ഏഴ്
ēḻŭ

എട്ട്
eṭṭŭ

ഒൻപത്/ഒമ്പത്
onbatŭ/ombatŭ
൰/൧൦
പത്ത്
pattŭ
Tamil
சுழியம்
cuḻiyam

ஒன்று
oṉṟu

இரண்டு
iraṇḍu

மூன்று
mūṉṟu

நான்கு
nāṉgu

ஐந்து
aindu

ஆறு
āṟu

ஏழு
ēḻu

எட்டு
eṭṭu

ஒன்பது
oṉbadu

பத்து
pattu
Telugu
సున్న
sunna

ఒకటి
okaṭi

రెండు
reṇḍu

మూడు
mūḍu

నాలుగు
nālugu

ఐదు
aidu

ఆరు
āru

ఏడు
ēḍu

ఎనిమిది
enimidi

తొమ్మిది
tommidi
౧౦
పది
padi

Hmong–Mien languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Hmong-Mien
(Ratliff 2010)
[16]
*ʔɨ *ʔu̯i *pjɔu *plei *pra *kruk *djuŋH *jat *N-ɟuə *gju̯ɛp

Hmongic languages edit

Bahengic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Pa-Hng (Gundong) ji¹ wa³⁵ po³⁵ ti³⁵ tja³⁵ tɕu⁵ tɕaŋ⁴ ji⁴² ko³ ku⁴²
Hm Nai (Longhui) i³⁵ ua³⁵ po³⁵ tsi³⁵ pia³⁵ tju⁵⁵ tɕa²¹ ɕi³¹ ko³³ kʰu³¹
West Hmongic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Nao Klao (Nandan) i⁴² uɔ⁴² pei⁴² tlja⁴² ptsiu³³ tɕau³² sɒ³¹ jou⁵⁴ tɕau²⁴ tɕau⁵⁴
Numao (Libo) tɕy³³ yi³³ pa³³ tləu³³ pja³³ tjɤ⁴⁴ ɕoŋ³¹ ja³² tɕɤ⁵⁵ tɕɤ³²
Nunu (Lingyun) i⁵³ əu⁵³ pe⁵³ tɕa⁵³ pɤ⁵³ tɕu²³ ʂɔŋ²² jo²² tɕu³² tɕu²²
Pu No (Du’an) i⁴⁵⁴ aːɤ⁴⁵⁴ pe⁴⁵⁴ pla⁴⁵⁴ pu⁴⁵⁴ tɕu⁴²³ saŋ²¹² jo⁴² tɕu²² tɕu⁴²
Dongnu (Qibainong) i⁵⁵ au³³ pe³³ tɬa³³ pjo³³ ʈu⁴¹ sɔŋ²¹ ʑo²¹ tɕu¹³ tɕu²¹
A-Hmao (Shimenkan) i⁵⁵ a⁵⁵ tsɿ⁵⁵ tl̥au⁵⁵ pɯ⁵⁵ tl̥au³³ ɕaɯ³³ ʑʱi³¹ dʑʱa³⁵ ɡʱau³¹
Gejia i³³ a³³ tsɪ³¹ plu³³ tsia³³ tɕu⁵⁵ saŋ³¹ ʑa¹³ tɕa²⁴ ku¹³
Hmong language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Written Hmong (RPA) ib ob peb plaub tsib rau xya yim cuaj kaum
Hmong Daw (Guangnan) 𖭑
𖬂𖬲𖬮𖬰
ʔi⁵⁵
𖭒
𖬒𖬰𖬮𖬰
ʔɑu⁵⁵
𖭓
𖬈𖬰𖬪𖬵
pei⁵⁵
𖭔
𖬄𖬰𖬟𖬵
plou⁵⁵
𖭕
𖬂𖬲𖬝𖬰
tʃɹ̩⁵⁵
𖭖
𖬡
ʈɻou⁴⁴
𖭗
𖬗𖬰𖬧𖬰
ɕã⁴⁴
𖭘
𖬂𖬤
ʑi²¹
𖭙
𖬐𖬰𖬯
tɕuɑ⁴²
𖭑𖭐
𖬄
kou²¹
Mong Leng (Maguan) 𖭑
𖬂𖬲𖬮𖬰
ʔi⁵⁴
𖭒
𖬒𖬰𖬮𖬰
ʔau⁴³
𖭓
𖬈𖬰𖬪𖬵
pei⁵⁴
𖭔
𖬄𖬰𖬟𖬵
plou⁵⁴
𖭕
𖬂𖬲𖬝𖬰
tʃɹ̩⁵⁴
𖭖
𖬡
ʈou⁴⁴
𖭗
𖬗𖬰𖬧𖬰
ɕaŋ⁴⁴
𖭘
𖬂𖬤
ʑi²²
𖭙
𖬐𖬰𖬯
tɕuɑ⁴²
𖭑𖭐
𖬄
kou²²
Hmong Shua (Funing) ʔi⁵⁵ ʔau⁵⁵ pʲei⁵⁵ plɔu⁵⁵ pʒ̩⁵⁵ tʃɔu⁴⁴ ɕaŋ⁴⁴ ʑi²¹ tɕa⁴² kɔu²¹
Luobohe Miao (Shibanzhai) i⁵⁵ u³¹ pzɿ³¹ pləu³¹ pja³¹ ʈo²⁴ zuŋ²⁴ ja³³ ja³¹ ʁo³¹
Hmu language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Northern Hmu (Yanghao) i³³ o³³ pi³³ l̥u³³ tsa³³ tʲu⁴⁴ ɕoŋ¹³ ʑa³¹ tɕə⁵⁵ tɕu³¹
Raojia i⁴⁴ ɔ⁴⁴ poi⁴⁴ ɬɔ⁴⁴ pja⁴⁴ tju³³ ɕuŋ²² ʑa⁵³ tɕa⁵⁵ tɕu⁵³
Southern Hmu (Yaogao) tiŋ²⁴ v¹³ pai¹³ tl̥ɔ¹³ tɕi¹³ tju⁴⁴ tsam²² ʑi²⁴ tɕu³¹ tɕu²⁴
Xong language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Eastern Xong (Xiaozhang) a³³ u⁵³ pu⁵³ ɬei⁵³ pja⁵³ to³³ zaŋ¹³ ʑi³⁵ gɯ³² gu³⁵
Western Xong (Layi) ɑ⁴⁴ ɯ³⁵ pu³⁵ pʐei³⁵ pʐɑ³⁵ ʈɔ⁵³ tɕoŋ⁴² ʑi³³ tɕo³¹ ku³³
Sheic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Kiong Nai ʔi⁵³ u⁴⁴ pa⁴⁴ ple⁴⁴ pui⁴⁴ tʃɔ³⁵ ʃaŋ²² ʑe³² tʃu³³ tʃɔ³⁵
Pa Na ʔa³¹ ʔu¹³ pa¹³ tɬo¹³ pei¹³ kjo³⁵ ɕuŋ²² ʑa⁵³ tɕʰu³¹³ tɕo⁵³
She (Chenhu) i³⁵ u²² pa²² pi³⁵ pi²² kɔ³¹ tsʰuŋ⁴² zi³⁵ kjʰu⁵³ kjʰɔ³⁵
Younuo je²² u³³ pje³³ pwɔ³³ pi³³ tjo³⁵ sɔŋ³¹ ja²¹ kiu¹³ kwə²¹

Mienic languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Biao Mon no³⁵ i³³ pu³³ plei³³ pla³³ kju⁵³ ŋi²² jaːt²¹ du²¹ sjəp²¹
Iu Mien jet¹² i³³ pwo³³ pjei³³ pia³³ tɕu⁵⁵ sje¹³ ɕet¹² dwo³¹ tsjop¹²
Kim Mun a³³ i³⁵ ˀpɔ³⁵ pjei³⁵ pja³⁵ kjo³⁵ ȵi⁴² jet⁵⁵ du³³ ʃap⁴²
Dzao Min a⁴⁴ vi⁴² bu⁴² pɛi⁴² pjɛ⁴² tɔu⁴⁴ ȵi²² dzat²² ku⁵³ sjɛp²²
Biao Min language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Biao Min i³³ wəi³³ pau³³ pləi³³ pla³³ klɔ⁵³ ni⁴² hjɛn⁴² iu³¹ ȶʰan⁴²
Chao Kong Meng (Shikou) ji³⁵ vi³³ bɔu³³ pli³³ pla⁵³ klɔ³⁵ ŋi¹³ jæ²² tɕu⁵⁵ tɕæ²²
Moxi (Niuweizhai) i³³ wei³³ pəu³³ pɣɯi³³ pɤa³³ kɤɔ⁵⁵ ɕi³¹ hjɯ⁵³ du⁵³ tɕʰwa⁵³

Indo-European languages edit

Anatolian languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Hittite *da- teri- mi(e)u- *šiptan
Luwian tuwa- *t(a)r- *maw- *paⁿku- *haktau- nuⁿ-/nuwaⁿ-

Tocharian languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tocharian A sas (m.)
säṃ (f.)
wu (m.)
we (f.)
tre (m.)
tri (f.)
śtwar päñ ṣäk ṣpät okät ñu śäk
Tocharian B ṣe (m.)
sana (f.)
wi trai (m.)
tarya (f.)
śtwer (m.)
śtwāra (f.)
piś ṣkas ṣukt okt ñu śak

Albanian language edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Albanian (Tosk) një
[ɲə]
dy
[dy]
tre
[tɾɛ]
katër
[ˈkatəɾ]
pesë
[ˈpɛs(ə)]
gjashtë
[ˈɟaʃt(ə)]
shtatë
[ˈʃtat(ə)]
tetë
[ˈtɛt(ə)]
nëntë
[ˈnənt(ə)]
dhjetë
[ˈðjɛt(ə)]

Armenian language edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Armenian (Eastern) զրո (zro) մեկ (mek)
[mɛk]
երկու (erku)
[jɛɾˈku]
երեք (erekʻ)
[jɛˈɾɛkʰ]
չորս (čʻors)
[t͡ʃʰɔɾs]
հինգ (hing)
[hiŋɡ]
վեց (vecʻ)
[vɛt͡sʰ]
յոթ (yotʻ)
[jɔtʰ]
ութ (utʻ)
[utʰ]
ինը (inə)
[ˈinə]
տասը (tasə)
[ˈtɑsə]

Hellenic languages edit

Ionic-Attic Greek 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Classical Greek (Attic)
(m.)
εἷς (heîs) δύο (dúo) τρεῖς (treîs) τέσσᾰρες (téssares) πέντε (pénte) ἕξ (héx) ἑπτᾰ́ (heptá) ὀκτώ (oktṓ) ἐννέᾰ (ennéa) δέκᾰ (déka)
Modern Greek (n.) ένα (éna)
[ˈɛna]
δύο (dýo)
[ˈðio]
τρία (tría)
[ˈtɾia]
τέσσερα (téssera)
[ˈtɛsɛɾa]
πέντε (pénte)
[ˈpɛndɛ]
έξι (éxi)
[ˈɛksi]
επτά (eptá)
εφτά (eftá)
[ɛˈfta]
οκτώ (októ)
οχτώ (ochtó)
[oˈχto]
εννέα (ennéa)
εννιά (enniá)
[ɛˈɲa]
δέκα (déka)
[ˈðɛka]

Celtic languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Celtiberian tiris (acc. sg.) sues tekam
Gaulish tidres (f.) pinpe/pompe sextan/sextam oxtu decam
Brittonic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Welsh (Northern) sero un
[in]
dau (m.)
[daɪ]
dwy (f.)
[dʊɪ]
tri (m.)
[tɹi]
tair (f.)
[taɪr]
pedwar (m.)
[ˈpɛdwar]
pedair (f.)
[ˈpedaɪr]
pump
[pɪmp]
chwech
[χweχ]
saith
[saɪθ]
wyth
[ʊɪθ]
naw
[nɑʊ]
deg
[deɡ]
Goidelic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Irish náid aon trí ceathair cúig seacht ocht naoi deich
Manx nane
[neːn]
jees
[d͡ʒiːs]
tree
[tʰɾiː]
kiare
[ˈkʲeːr]
queig
[kweg]
shey
[ʃeː]
shiaght
[ʃaːx]]
hoght
[hɑːx]
nuy
[niː]/[nei]
jeih
[d͡ʒɛi]

Italic languages edit

Osco-Umbrian languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Oscan trís pettiur
Umbrian
(Old Italic)
(Latin alphabet)
unu dur tris (dat.-abl.)
trif (acc. m. f.)
desen- (compound)
Latino-Faliscan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Latin ūnus
[ˈuːnʊs]
duo
[ˈd̪ʊɔ]
trēs
[t̪reːs]
quattuor
[ˈkʷatːʊɔr]
quīnque
[ˈkʷiːŋkʷɛ]
sex
[sɛks]
septem
[ˈsɛpt̪ɛ̃ː]
octō
[ˈɔkt̪oː]
novem
[ˈnɔwɛ̃ː]
decem
[ˈd̪ɛkɛ̃ː]
Romance languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Sardinian (Logudorese) unu
[ˈunu]
duos
[ˈduɔs]
tres
[trɛs]
bator
[ˈbatˑɔɾ]
chimbe
[ˈkimbɛ]
ses
[sɛs]
sete
[ˈsɛtˑɛ]
oto
[ˈɔtˑɔ]
noe
[ˈnɔɛ]
deghe
[ˈdɛɣɛ]
Romanian zero unu (m.)
[ˈunu]
una (f.)
[ˈuna]
doi (m.)
[doj]
două (f.)
[ˈdowə]
trei
[tɾej]
patru
[ˈpatɾu]
cinci
[ˈt͡ʃint͡ʃi]
șase
[ˈʃase]
șapte
[ˈʃapte]
opt
[ɔpt]
nouă
[ˈnowə]
zece
[ˈzet͡ʃe]
Italian zero uno
[ˈuno]
due
[ˈdue]
tre
[ˈtre]
quattro
[ˈkwatːro]
cinque
[ˈt͡ʃiŋkwe]
sei
[sɛi]
sette
[ˈsɛtːe]
otto
[ˈɔtːo]
nove
[ˈnɔve]
dieci
[ˈdjɛt͡ʃi]
French zéro un
/œ̃/
deux
/dø/
trois
/tʁwɑ/
quatre
/katʁ/
cinq
/sɛ̃k/
six
/sis/
sept
/sɛt/
huit
/ɥit/
neuf
/nœf/
dix
/dis/
Spanish (Castilian) cero uno
[ˈuno]
dos
[dos̺]
tres
[tɾes̺]
cuatro
[ˈkwɑtɾo]
cinco
[ˈθiŋko]
seis
[s̺ejs̺]
siete
[ˈs̺jete]
ocho
[ˈot͡ʃo]
nueve
[ˈnweβe]
diez
[djeθ]
Portuguese (Portugal) zero um
[ũ]
dois
[dojʃ]
três
[tɾeʃ]
quatro
[ˈkwatɾu]
cinco
[ˈsĩku]
seis
[sɐjʃ]
sete
[ˈsɛtɨ]
oito
[ˈojtu]
nove
[ˈnɔvi]
dez
[dɛʃ]
Portuguese (Brazil) [ũ] [dojs] [tɾes] [ˈkwatɾʊ] [ˈsĩkʊ] [sejs] [ˈsɛt͡ʃɪ] [ˈojtʊ] [ˈnɔvɪ] [dɛjs]

Germanic languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Germanic
(Orel 2003)
*ainaz *twō(u) *þrejez *feđurez, *feđwōrez *fenfe *sexs *seƀun *ahtōu *newun *texun
East Germanic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Gothic 𐌰𐌹𐌽𐍃 (ains) 𐍄𐍅𐌰𐌹 (twai) 𐌸𐍂𐌴𐌹𐍃 (þreis) 𐍆𐌹𐌳𐍅𐍉𐍂 (fidwōr) 𐍆𐌹𐌼𐍆 (fimf) 𐍃𐌰𐌹𐌷𐍃 (saihs) 𐍃𐌹𐌱𐌿𐌽 (sibun) 𐌰𐌷𐍄𐌰𐌿 (ahtau) 𐌽𐌹𐌿𐌽 (niun) 𐍄𐌰𐌹𐌷𐌿𐌽 (taihun)
West Germanic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Old English ān tƿēġen (m.)
tƿā (f. n.)[17]
(n.)
þrī (m.)
þrēo (f. n.)[18]
fēoƿer fīf six seofon eahta nigon tīen
English (RP) zero one
[wʌn]
two
[tʰuː]
three
[θɹiː]
four
[fɔː]
five
[faɪv]
six
[sɪks]
seven
[ˈsevn̩]
eight
[eɪtʰ]
nine
[naɪn]
ten
[tʰen]
Dutch nul een, één
[eˑn]
twee
[tʋeˑ(j)]
drie
[dʀi]
vier
[viːəʀ]
vijf
[vɛˑif]
zes
[zɛs]
zeven
[ˈzeˑvə(n)]
acht
[ɑχt]
negen
[ˈneˑχə(n)]
tien
[tin]
German null eins
[ʔaɪns]
zwei
[t͡svaɪ]
drei
[dʁaɪ]
vier
[fiːɐ̯]
fünf
[fʏnf]
sechs
[zeks]
sieben
[ˈziːbn̩]
acht
[ʔaχt]
neun
[nɔɪn]
zehn
[t͡seːn]
Swiss German
(Alemannic)
äis
[eɪs]
zwäi
[t͡sʋœɪ]
drüü
[dryː]
vier
[fiər]
föif
[fyːf]
sächs
[sæχs]
sibe
[ˈsɪbə]
acht
[ɑχt]
nüün
[nyːn]
zää
[t͡sæː]
North Germanic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Icelandic (m.) núll einn
[eitn]
tveir
[tʰveiːɾ]
þrír
[θɾiːɾ]
fjórir
[ˈfjouːɾɪɾ]
fimm
[fɪmː]
sex
[sɛxs]
sjö
[sjœː]
átta
[ˈauhta]
níu
[ˈniːʏ]
tíu
[ˈtʰiːʏ]
Danish nul en (c.)
[ɛːʔn]
et (n.)
[ɛd̥]
to
[toːʔ]
tre
[tʁ̥æjʔ]
fire
[ˈfiːʌ]
fem
[fɛmʔ]
seks
[sɛg̥s]
syv
[sywʔ]
otte
[ˈɔːd̥ə]
ni
[niːʔ]
ti
[tiːʔ]
Swedish noll en (c.)
[ɛn]
ett (n.)
[ɛt]
två
[tvoː]
tre
[treː]
fyra
[ˈfyːra]
fem
[fɛm]
sex
[sɛks]
sju
[ɧɯː]
åtta
[ˈɔta]
nio
[ˈniːʊ], [ˈniːə]
tio
[ˈtiːʊ], [ˈtiːə]

Balto-Slavic languages edit

Baltic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Western Baltic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Old Prussian ains (m.)
ainā (f.)
dwai (n.) kettwirts (m.)
ketwirta (f.)
piēncts (m.)
piencktā (f.)
uschts/wuschts/usts (m.)
uschtai
septmas/sepmas (m.)
septmai (f.)
asmus (m.) newīnts (m.) dessempts/dessimpts (m.)
Sudovian anſ duo triſ teter pank sziasz geptiſ aktiſ
Eastern Baltic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Lithuanian (m.) vienas
[ˈβʲɛnəs]
du
[dʊ]
trys
[tʲrʲiːs]
keturi
[kɛtʊˈrʲɪ]
penki
[pʲɛŋˈkɪ]
šeši
[ʃʲɛˈʃʲɪ]
septyni
[sʲɛptʲiːˈnʲɪ]
aštuoni
[ʌʃtuɔˈnʲɪ]
devyni
[dʲɛvʲiːˈnʲɪ]
dešimt
[ˈdʲɛʃʲɪmt]
Latvian (m.) nulle viens
[viɛns]
divi
[ˈdivi]
trīs
[triːs]
četri
[ˈt͡ʃɛtri]
pieci
[ˈpiɛt͡si]
seši
[ˈseʃːi]
septiņi
[ˈsɛptiɲi]
astoņi
[ˈɑstuɔɲi]
deviņi
[ˈdɛviɲi]
desmit
[ˈdɛsmit]
Slavic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
South Slavic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Slovene nič eden, en (m.)
ena (f.)
dva (m.)
dve (f.)
trije (m.)
tri (f.)
štirje (m.)
štiri (f.)
pet šest sedem osem devet deset
Serbo-Croatian
(Shtokavian)
нула
nula
јѐдан
jedan
[ˈjedan]
два
dva
[dvaː]
три
tri
[triː]
четири
četiri
[ˈt͡ʃetri]
пет
pet
[peːt]
шест
šest
[ʃeːst]
седам
sedam
[ˈsedam]
осам
osam
[ˈosam]
девет
devet
[ˈdevet]
десет
deset
[ˈdeset]
Old Church Slavonic ѥдинъ (jedinŭ), ѥдьнъ (jedĭnŭ),
ѥд’нъ (jed’nŭ), ѥднъ (jednŭ) (m.)
ѥдина (jedina) (f.)
ѥдино (jedino) (n.)
дъва (dŭva) (m.)
дъвѣ (dŭvě) (f. n.)
триѥ (trije), трьѥ (trĭje) (m.)
три (tri) (f. n.)
чєтꙑрє (četyre) (m.)
чєтꙑри (četyri) (f. n.)
пѧть (pętĭ) шєсть (šestĭ) сєдмь (sedmĭ) осмь (osmĭ) дєвѧть (devętĭ) дєсѧть (desętĭ)
Bulgarian ну́ла (núla) еди́н (edín)
[eˈdin]
два (dva)
[dva]
три (tri)
[tri]
че́тири (čétiri)
[ˈt͡ʃetiri]
пет (pet)
[pet]
шест (šest)
[ʃest]
се́дем (sédem)
[ˈsedem]
о́сем (ósem)
[ˈosem]
де́вет (dévet)
[ˈdevet]
де́сет (déset)
[ˈdeset]
West Slavic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Slovak nula jeden
[ˈjeden]
dva
[dva]
tri
[tri]
štyri
[ˈʃtiri]
päť
[pec]
šesť
[ʃesc]
sedem
[ˈseɟem]
osem
[ˈosem]
deväť
[ˈɟevec]
desať
[ˈɟesac]
Polish zero jeden
[ˈjeden]
dwa
[dva]
trzy
[t͡ʃʃɨ]
cztery
[ˈt͡ʃterɨ]
pięć
[pjeɲt͡ɕ]
sześć
[ʃeɕt͡ɕ]
siedem
[ˈɕedem]
osiem
[ˈoɕem]
dziewięć
[ˈd͡ʑevjeɲt͡ɕ]
dziesięć
[ˈd͡ʑeɕeɲt͡ɕ]
East Slavic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Belarusian нуль (nulʹ) адзі́н (adzín) два (dva) тры (try) чаты́ры (čatýry) пяць (pjacʹ) шэсць (šescʹ), шэсьць (šesʹcʹ) сем (sjem) во́сем (vósjem) дзе́вяць (dzjévjacʹ) дзе́сяць (dzjésjacʹ)
Old Novgorodian одинъ (odinŭ), ѥдинъ (jedinŭ) два (dva) триѥ (trije) чєтꙑрє (četyre) пѧть (pętĭ) шєсть (šestĭ) сємь (semĭ) осмь (osmĭ) дєвѧть (devętĭ) дєсѧть (desętĭ)
Ukrainian нуль (nulʹ) оди́н (odýn)
[oˈd̪ɪn̪]
два (dva)
[d̪va]
три (try)
[t̪rɪ]
чоти́ри (čotýry)
[t͡ʃoˈt̪ɪrɪ]
п'ять (pʺjatʹ)
[pʲatʲ]
шість (šistʹ)
[ʃʲisʲt̪ʲ]
сім (sim)
[sʲim]
ві́сім (vísim)
[ˈvʲisʲim]
де́в'ять (dévʺjatʹ)
[ˈdevjat̪ʲ]
де́сять (désjatʹ)
[ˈdesʲat̪ʲ]
Russian ноль (nolʹ), нуль (nulʹ) оди́н (odín)
[ʌˈdʲin̪]
два (dva)
[d̪va]
три (tri)
[t̪rʲi]
четы́ре (četýre)
[t͡ʃiˈt̪ɨrʲi]
пять (pjatʹ)
[pʲatʲ]
шесть (šestʹ)
[ʂɛsʲtʲ]
семь (semʹ)
[sʲɛmʲ]
во́семь (vósemʹ)
[ˈvɔsʲimʲ]
де́вять (dévjatʹ)
[ˈdʲɛvʲitʲ]
де́сять (désjatʹ)
[ˈdʲɛsʲitʲ]

Indo-Iranian languages edit

Indo-Aryan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Sanskrit (n.) एकम् (ekam) द्वे (dve) त्रीणि (trīṇi) चत्वारि (catvāri) पञ्च (pañca) षट् (ṣaṭ) सप्त (sapta) अष्ट (aṣṭa)/अष्टौ (aṣṭau) नव (nava) दश (daśa)
Ardhamagadhi Prakrit एग (ega)/एक्क (ĕkka) दो (do) ति (ti) चउ (caü) पंच (paṃca) (cha) सत्त (satta) अट्ठ (aṭṭha) नव (nava) दस (dasa)/दह (daha)
Hindi शून्य (śūnya) एक (ek)
[ek]
दो (do)
[d̪o]
तीन (tīn)
[t̪in]
चार (cār)
[t͡ʃar]
पाँच (pā̃c)
[pãt͡ʃ]
छह (chah)
[t͡ʃʰɛ]
सात (sāt)
[sat̪]
आठ (āṭh)
[aʈʰ]
नौ (nau)
[nɔ]
दस (das)
[d̪ʌs]
Urdu ۰
صفر
[sɪfər]
۱
ایک
[eːk]
۲
دو
[d̪oː]
۳
تین
[t̪iːn]
۴
چار
[t͡ʃaːɾ]
۵
پانچ
[pãːt͡ʃ]
۶
چھ
[t͡ʃʰɛ]
۷
سات
[saːt̪]
۸
آٹھ
[aːʈʰ]
۹
نو
[nɔː]
۱۰
دس
[d̪əs]
Romani (Vlax)[19] jek duj trin ʃtar panʒ ʃov jefta oxto inje deʃ
Sinhala එක (eka)
[ekə]
දෙක (deka)
[dekə]
තුන (tuna)
[tunə]
හතර (hatara)
[hatərə]
පහ (paha)
[paha]
හය (haya)
[hajə]
හත (hata)
[hatə]
අට (aṭa)
[aʈə]
නමය (namaya)
[naməjə]
දහය (dahaya)
[dahajə]
Assamese শূন্য (xuinno)
[xuɪnːɔ]
এক (ek)
[ɛk]
দুই (dui)
[duɪ]
তিনি (tini)
[tini]
চাৰি (sari)
[saɹi]
পাঁচ (pãs)
[pas]
ছয় (soy)
[sɔe]
সাত (xat)
[xat]
আঠ (ath)
[atʰ]
(no)
[nɔ]
দহ (doh)
[dɔʱ]
Bengali শূন্য (śunno)
[ʃunːo]
এক (ek)
[æk]
দুই (dui)
[d̪uj]
তিন (tin)
[t̪in]
চার (car)
[t͡ʃaɹ]
পাঁচ (pãc)
[pãt͡ʃ]
ছয় (choẏ)
[t͡ʃʰɔe]
সাত (śat)
[ʃat̪]
আট (aṭ)
[aʈ]
নয় (noẏ)
[nɔe]
দশ (doś)
[d̪ɔʃ]
Chakma 𑄶 𑄷
æk
𑄸
d̪ui
𑄹
t̪in
𑄺
t͡ʃʰer
𑄻
pʰatʃ
𑄼
t͡ʃʰɔ
𑄽
t͡ʃat̪
𑄾
ait̪t̪o
𑄿
d̪ɔt͡ʃ
Maldivian (Dhivehi) ސުން (sun̊)
[s̺un]
ސުމެއް (sumek̊)
[sumeʔ]
އެއް (ek̊)
[eʔ]
އެކެއް (ekek̊)
[ekeʔ]
ދޭށް (dēṣ̊)
ދެ (de)
[d̪e]
ދޭއް (dēk̊)
[d̪eːʔ]
ތިން (tin̊)
[t̪in]
ތިނެއް (tinek̊)
[t̪in̪eʔ]
ހަތަރު (hataru)
[hətəɾu]
ހަތަރެއް (hatarek̊)
[hət̪əɾeʔ]
ފަސް‎ (fas‎)
[fəs̺]
ފަހެއް (fahek̊)
[fəheʔ]
ހަ (ha)
[hə]
ހައެއް (haek̊)
[həeʔ]
ހަތް (hat̊)
[həjʔ]
ހަތެއް (hatek̊)
[hət̪eʔ]
އަށް (aṣ̊)
[aʔ]
އަށެއް (aṣek̊)
[əʂeʔ]
ނުވަ (nuva)
[nu.wə]
ނުވައެއް (nuvaek̊)
[n̪uwəeʔ]
ދިހަ (diha)
[d̪ihə]
ދިހައެއް (dihaek̊)
Nepali सुन्ना (sunnā) एक (ek)
[ek]
दुइ (dui)
[dui]
तीन (tīna)
[tin]
चार (cār)
[t͡ʃaːr]
पाँच (pā̃c)
[pãːt͡ʃ]
(cha)
[t͡ʃʰə]
सात (sāt)
[saːt]
आठ (āṭh)
[aːʈʰ]
नौ (nau)
[nəu]
दश (daś)
[dəs]
Nuristani languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Askunu at͡ʃ du tɾə t͡səˈta pʊñts ʃo sot oʃʈ no dʊs
Kata-vari ɛw dʲu trɛ ʃtwɒ put͡ʃ ʂu sut uʂʈ nu dut͡s
Iranian languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Kurdish (Northern) sifir yek du çar pênc şeş heft heşt neh deh
Persian (Iranian) صِفْر (sefr) یِک (yek) دو (do) سِه (se) چَهار (čahâr) پَنْج (panj) شِش (šeš) هَفْت (haft) هَشْت (hašt) نُه (no) دَه (dah)
Tajik сифр (sifr) як (yak) ду (du) се (se) чаҳор (čahor) панҷ (panj) шаш (šaš) ҳафт (haft) ҳашт (hašt) нӯҳ (nüh) даҳ (dah)
Pashto (Central) نشت يو
[jaw]
دوه
[dwa]
درې
[dre]
څلور
[t͡saˈlor]
پنځه
[pinˈd͡zə]
شپږ
[ʃpaʐ]
اووه
[oˈwə]
اته
[aˈtə]
نه
[nəh]
لس
[las]
Ossetian (Iron) иу (iw)
[iw]
дыууӕ (dywwæ)
[dəˈwːæ]
ӕртӕ (ærtæ)
[ærˈtæ]
цыппар (cyppar)
[səˈpːɑr]
фондз (fonʒ)
[fond͡z]
ӕхсӕз (æxsæz)
[æxˈʃæʒ]
авд (avd)
[ɑvd]
аст (ast)
[ɑʃt]
фараст (farast)
[faˈraʃt]
дӕс (dæs)
[dæʃ]
Yaghnobi (Western) i du saɾai tᵊfoɾ pant͡ʃ uxʃ avd aʃt naw daʃ

Japonic languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Japanese
まる
maru

ひと
hito

ふた
futa


mi


yo

よん
yon

いつ
itsu


mu

なな
nana


ya

ここの
kokono

とお
Okinawan てぃー
tiː
たー
taː
みー
miː
ゆー
juː
いち
ʔit͡ɕi
むー
muː
なな
nana
やー
jaː
くくぬ
kukunu
とぅー
tuː
Sino-Japanese Go-on
りょう
ryō

いち
ichi


ni

さん
san


shi


go

ろく
roku

しち
shichi

はち
hachi


ku

じゅう
Sino-Japanese Kan-on
れい
rei

いつ
itsu


ji

さん
san


shi


go

りく
riku

しつ
shitsu

はつ
hatsu

きゅう
kyū

しゅう
shū

Koreanic languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Jeju ᄒᆞ나
hʌna
둘/두이
tul/tui
싯/싓/서이
ʃit̚/ʃwit̚
늿/너이
nwit̚/nəi
다ᄉᆞᆺ
tasʌt̚
ᄋᆢ슷
jʌsʌt̚
일곱
ilɡop̚
ᄋᆢᄃᆞᆸ
jʌdʌp̚
아옵
aop̚

jəl
Korean 하나
hana

dul/tul

set

net
다섯
daseot/tasŏt
여섯
yeoseot/yŏsŏt
일곱
ilgop
여덟
yeodeol/yŏdŏl
아홉
ahop

yeol/yŏl
Sino-Korean
영 yeong/yŏng ;
령 ryeong/ryŏng



공 gong/kong


il


i


sam


sa


o

육 yuk ;
륙 ryuk


chil


pal

구 gu/ku


sip

Mongolic and Para-Mongolic languages edit

Para-Mongolic languages edit

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
written Khitan large script
written Khitan small script 𘬣
𘬤
𘲝
𘲞
𘯙
𘯚
𘲂
𘲃
𘬦
𘬧
𘭬
𘭭
𘲧
𘲧
𘬌
𘬍
𘬪
𘬫
𘰯
Khitan+ *) muumur j.ur.er hu.ur.er durov tav (five)
t.ad.o.ho (fifth)
nil da.lo.er nyo.i, n.ie.em is par


Mongolic languages edit

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Mongolic+ *nikēn *koxar *gurbān *dörbēn *tabūn *jirguxān *doluxān *na(y)imān *yersǖn *xarbān
Middle Mongolian+ ꡋꡞ ꡁꡦꡋ|
niken
ꡢꡡ ꡗꡘ|
qoyar
ꡢꡟꡘ ꡎꡋ|
gurban
ꡊꡦꡡꡘ ꡎꡦꡋ|
dörben
ꡉ ꡎꡟꡋ|
tabun
ꡆꡞꡘ ꡢꡡ ꡖꡋ|
jirqoghan
ꡊꡡ ꡙꡡ ꡖꡋ|
dologhan
ꡋꡗꡞ ꡏꡋ|
nayiman
ꡗꡞ ꡛꡟꡋ|
yisün
ꡜꡘ ꡎꡋ|
arban
Central Mongolic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Kalmyk хоосн/бүтү
xoosn/bütü
негн
negn
хойр
xojr
һурвн
ɣurvn
дөрвн
dörvn
тавн
tavn
зурһан
zurɣan
долан
dolan
нәәмн
nə̄mn
йисн
jisn
арвн
arvn
Khalkha ᠲ᠋‍ᠠ‍᠊ᠢ᠊ᠡ᠋ ᠲ᠋‍ᠠ‍ᠭᠡᠡ᠋
тэг
teg
ᠨᠢᠭᠡᠡ᠋
нэг
neg
ᠬᠣ᠊ᠶᠡ᠊ᠷ
хоёр
xojor
ᠭᠣ᠊᠊ᠷᠪᠡᠡ᠋
гурав
gurav
ᠲ᠋ᠣ᠊᠊ᠢ᠊᠊ᠷᠪᠡᠡ᠋
дөрөв
döröv
ᠲ᠋‍ᠠ‍ᠪ ᠲ᠋‍ᠠ‍ᠪᠡᠡ᠋ ᠲ᠋‍ᠠ‍ᠪᠤ
тав
tav
ᠵ᠊ᠢ᠊᠊ᠷᡍᠣ᠊᠊ᠭ᠎᠎ᠠ
зургаа
dzurgā
ᠲ᠋ᠣ᠊᠊ᠯᠣ᠊᠊ᠭ᠎᠎ᠠ
долоо
dolō
ᠨᠠ᠊ᠢ᠊᠊ᠮ᠊ᠨ
найм
najm
ᠶ᠊ᠢ᠊‍ᠰ‍ᠣ
ес
jes
ᠡ‍ᠠ‍᠊ᠷᠪᠡᠡ᠋
арав
arav
Oirat nige(n) xoyor ghurba(n) dörbö(n) tabu(n) zurgha:(n) dolo:(n) nayima(n) yesü(n) arba(n)
Ordos nege xojor gurva dörvö tavu dzhurga: dolo: naêm jisu arav
Northern Mongolic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Buryat нэгэн
negen
хоёр
xojor
гурбан
gurban
дүрбэн
dürben
табан
taban
зургаан
zurgān
долоон
dolōn
найман
najman
юһэн
jühen
арбан
arban
Northeastern Mongolic languages (Dagur/Daurian) 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Daur nek xojir guarba(n) dureb/durbe(n) tāva(n)/tau(n) ǯirgō(n) dolō(n) naima(n) jise(n) xarba(n)
Southern Mongolic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Shira Yugur nege ĝūr ĝurvan dörven tāven ǯurĝoŋ dolōn naiman isen xarvan
Southeastern Mongolic languages (Shirongolic/Amdo-Qinghai) 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bonan (Baoan) nege ĝuar ĝuraŋ deraŋ tavoŋ ǯirĝoŋ doloŋ niman jesoŋ habraŋ
Monguor nyge
(nəgə)
ghoor ghuraan deeren taavan
(taavun)
jirghoon
(dʑirɢoon)
doloon naiiman shdzyn
(ʂdzən)
xaran
Santa (Dongxiang) nie ĝua ĝuran ǯieruan tavuan ǯɯĝuan dolon naiman jesun haruan
Southwestern Mongolic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Moghol ۱
نیکن

nikán
۲
قیار

qeyór
۳
گارپ

qurbún
۴
داربن

durbón
۵
نیب

tåbun
۶
جارگه
jurghan


shish
۷
دالا
jålàn,


húft
۸
نیم
sålån,


húshtu
۹
آس
tåsån,


no:
۱۰
ارب
arbån


Sino-Tibetan languages edit

Sinitic languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Written Chinese , [20]
[21]
Suzhou numerals
Old Chinese
(oracle bone)
(small seal)
(Baxter-Sagart)
 
 
*ʔi[t]
 
 
*ni[j]-s
 
 
*s.rum
 
 
*s.li[j]-s
 
 
*C.ŋˤaʔ
 
 
*k.ruk
 
 
*[tsʰ]i[t]
 
 
*pˤret
 
 
*[k]uʔ
 
 
*t.[ɡ]əp
Middle Chinese
(Zhengzhang)
leŋ ʔiɪt̚ ȵiɪH (二)
lɨɐŋX (兩)
sɑm siɪH ŋuoX lɨuk̚ t͡sʰiɪt̚ pˠɛt̚ kɨuX d͡ʑiɪp̚
Caijia ji³³ ta⁵⁵ sa³³ sɿ³¹ ɣuŋ³³ fu⁵⁵ tɕʰi⁵⁵ pei⁵⁵ kuo⁵⁵ dzan³³
Waxiang i¹³ tso²⁵
ŋ³³
sõ⁵⁵
sɛŋ⁵⁵
ɕi⁵⁵ ŋ²⁵ liaʔ⁴¹ tɕʰi⁵⁵ paʔ⁴¹ tɕia²⁵ tsʰɨ⁵⁵
Bai language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Lama (Tuoluo) a²¹ koŋ³³ saŋ⁵⁵ ɕi⁴² ŋv³³ fo⁴² tɕʰi⁴² tɕo⁴² tɕi³³ ʐə˞⁴²
Lama (Gongxing) a⁵⁵ koŋ³³ saŋ²⁴ ɕi²⁴ ŋo²² pfu²⁴ tɕʰi²⁴ tɕua²⁴ tɕi²² dʐi²¹
Lama (Enqi) a⁴³ ku²² sa²⁴ si⁵⁵ ŋu²² fo⁵⁵ tsʰi⁵⁵ pia⁵⁵ tɕiɯ²² tsɿ²¹
Lemo (Ega) a⁴² kv³³ so⁵⁵ si⁴⁴ ŋu²² xo⁴⁴ tsʰi⁴⁴ tɕya⁴⁴ tɕi²² tʂə˞⁴²
Lemo (Jinman) a⁴² koŋ³³ sã⁵⁵ ɕi⁵⁵ ŋu²² xo⁵⁵ tsʰi⁵⁵ tɕua⁵⁵ tɕi²² tsɛ⁴²
Bai (Jinxing) a⁴² kõ³³ sɑ̃⁵⁵ ɕi⁴⁴ ṽ³³ fv⁴⁴ tɕʰi⁴⁴ pio⁴⁴(?) tɕiɯ³³ tsa⁴²
Bai (Dashi) koŋ³³ sʰã⁵⁵ ɕi⁴⁴ õ³³ fo⁴⁴ tɕʰi⁴⁴ pia⁴⁴ tɕiɯ³³ tʂi⁴²
Bai (Zhoucheng) a³¹ kou³³ sa⁵⁵ ɕi⁴⁴ mu³³ fv⁴⁴ tɕʰi⁴⁴ pia⁴⁴ tɕiɯ³³ tsi⁴²
Bai (Mazhelong) a³¹ kõ³³ saŋ⁵⁵ ɕi⁴⁴ ŋ³³ fv⁴⁴ tɕʰi⁴⁴ pia⁴⁴ tɕiəɯ³³ tsʰi⁴²
Min Chinese 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Hokkien (Jinjiang) tsit⁵³
it²¹
lŋ³³
li³³
sã⁵⁵ si²¹ ɡɔ³³ lak⁵³ tsʰit²¹ pueʔ²¹ kau⁵³ tsap⁵³
Mandarin Chinese 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Standard Chinese
(Pinyin)
líng èr
liǎng (两/兩)
sān liù jiǔ shí
Dungan лин
lin²⁴
йи
ji²⁴
эр
ɚ⁴⁴
лён
liɔ̃⁵¹
сан
sæ̃²⁴
сы
sɿ⁴⁴
ву
wu⁵¹
лю
liou⁴⁴
чи
tɕʰi⁴⁴
ба
pa⁴⁴
җю
tɕiou⁵¹
шы
ʂʅ²⁴
Yue Chinese 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Cantonese (Guangfu)
(Jyutping)
ling⁴ jat¹ ji⁶
loeng⁵ (兩/两)
saam¹ sei³ ng⁵[22] luk⁶ cat¹ baat³ gau² sap⁶
Hakka Chinese 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Hakka (Meixian) it¹ ŋi⁵³
liɔŋ³¹
sam⁴⁴ si⁵³ ŋ³¹ liuk¹ tsʰit¹ pat² kiu³¹ sep⁵
Wu Chinese 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Wu (Shanghainese)
(Wugniu)
lin iq lian (两)
gni (二) (very limited use)
sy ng loq chiq paq cieu zeq
Wu (Songjiang)
(Wugniu)
²lin ⁷iq ⁴lian
⁶gni
¹sae ⁵sy ⁴ng ⁸loq ⁷tshiq ⁷paeq ³cieu ⁸zeq
Wu (Kunshan)
(Wugniu, old/new)
²lin/³lin ⁷iq ⁶lian
⁶gni
¹sae ⁵sy ⁶n/⁶m ⁸loq ⁷tshiq ⁷peq/⁷paq ³cie ⁸zeq
Wu (Suzhou)
(Wugniu)
²lin ⁷iq ⁶lian
⁶gni
¹se ⁵sy ⁶ng ⁸loq ⁷tshiq ⁷poq ³cieu ⁸zeq
Wu (Jinhua) iei⁵⁵ lia¹¹³ so²⁴ si⁵² ŋ¹¹³ lɔ¹¹³ tsʰei⁵⁵ po⁵⁵ tɕiəɯ⁵³⁵ ʑiɛ¹¹³

Tibeto-Burman languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Gong tʰi³³ nəŋ³³ ʔoŋ³³ pʰi³³ ŋɔ³³ kʰɔʔ³⁵ ʔi⁵³ hɛʔ³⁵ ku⁵⁵ sɛ⁵³
Gongduk ti niktsə towə piyə ŋəwə zukpə ɡukpə yitpə/hetpə ɡuwə
Karbi isī hiní ketʰòm pʰlī pʰō tʰrók tʰróksí nerkép sirkép kép
Koki kʰəʔ kʰəʔ.li kəʔ.tʃʰow məʔ.ʃíː pʰàː.ve ʃow.rʊʔ tʰɔ.yi təʔ.səʔ təʔ.kùː ʃa.re
Lepcha kaːt̪ njeˑt səm fuliː fuŋo t̪arok kətʃjɔk kəkəː kətʃjɔt kət̪iː
Meitei ꯐꯨꯟ (phoon) ꯑꯃꯥ (ʼamaa)
əmə
ꯑꯅꯤ (ʼanee)
əni
ꯑꯍꯨꯝ (ʼahoom)
əhúm
ꯃꯔꯤ (maree)
məri
ꯃꯉꯥ (mangaa)
məŋa
ꯇꯔꯨꯛ (tarook)
təruk
ꯇꯔꯦꯠ (taret)
təret
ꯅꯤꯄꯥꯟ (neepaan)
nipan
ꯃꯥꯄꯟ (maapan)
məpən
ꯇꯔꯥ (taraa)
təra
Newar (Nepal Bhasa) शुन्य (śunya) छि (chi)
tɕʰi
नसि (nasi)/नि (ni)
nəsi/ni
स्व (swa)
swə
प्ये (pye)
pʲe
न्या (nyā)
nja
खु (khu)
kʰu
न्हे (nhe)
n̤ɛː
च्या (cyā)
tɕja
गुं (guṃ)
ɡũː
झि (jhi)
dʑi
ʼOle dek sam blø lɔŋ wok ɲi ɟit doɡɔ cʰe
Pyu ta(k·)ṁ kni hoḥ plaṁ (piṁ/miṁ)ṅa tru(k·?) hni(t·?)ṁ hra(t·)ṁ tko su
Songlin tɕi³¹tɑ⁵⁵ kʰɑ³¹ȵi⁵⁵ sɯŋ⁵⁵ ʑi²⁴ po³¹ŋoŋ²⁴ tʂʰɯ²⁴ ȵ̥in²⁴ pu³¹nʥe²⁴ ɡu²⁴
Taman nek sùm pəli məŋɔ kwa sənè pəsè təxɐ ʃi
Thangmi dil/di nis sum waːli waːlŋaː maːt̚ ɽo/ɾo laːʔ kit̚ (dʰi)cip
Miju kɯ³¹ mu⁵³ kɯ³¹ jin⁵³ kɯ³¹ săm⁵³ kɯ³¹ bɹɯn⁵³ kɯ³¹ len⁵⁵ kɯ³¹ tɑm⁵³ nɯn⁵³ ɡɹɯn⁵³ nɑn⁵⁵ mu⁵³ kiɑp⁵⁵ mu⁵³
Zakhring tɕiək⁵³ ni⁵⁵ som⁵⁵ ʐɯ⁵⁵ ŋɑ⁵⁵ tʂok⁵³ dɯŋ⁵⁵ dʑət⁵⁵ ɡə⁵⁵ tʃy⁵⁵
Ao languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Lotha ēkʰá
mótsə̄ŋà
ēnì ētʰə̀m mēʒə̀ mūŋò tīrók tíyìŋ tīzà tōkù tárò
Ao (Mongsen) ànà àsə̄m pə̀zɰ̄ pùŋū tə́rúk tə́nə́t túkú tə̀r̄
Tujia language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tujia (Northern) la³⁵ ȵie⁵⁵ so⁵⁵ zie⁵⁵ oŋ⁵⁵ wo²¹ ȵie²¹ jie²¹ kɯe⁵⁵ xɯ³⁵
Tujia (Southern) la²¹/³³
ʑi²¹
lie⁵⁵ sa⁵⁵ zɨe³³ ŋɨ³³ ɣʉ³⁵ kai¹³ tɕi⁵⁵sa³³
tɕʰi²¹
a¹³ la⁵⁵so³³
pa²¹
kai¹³ tɕi⁵⁵ tɕʰi³³
tɕiʉ⁵⁵
ħɨ²¹
Karenic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
S’gaw Karen tə́ kʰí θə́ lwî jɛ̀ nwí xɔ́ʔ kʰwí tə̄sʰí
Western Kayah tə²² nje³³ sjuᵊ³³ lwi̤³³ ɲa̤³³ sjo⁴⁴
sjuᵉ³³ swo⁴⁴
nwo⁴⁴
sjuᵉ³³ swo⁴⁴ tə²²
swo⁴⁴
lwi̤³³ swo⁴⁴
ʃjo⁴⁴
lwi̤³³ swo⁴⁴ tə²²
ʃje⁴⁴
Kuki-Chin languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Mizo pəkʰat pənhni pətʰum pəlːi pəŋa pəruk pəʃːəri pəria̯t pəkːua̯ ʃom
Falam paˈkʰat pan̥iʡ patʰǔːm palǐː paŋǎː paruk pasariʡ parǐât pakʷáː par̥ǎː
Tangkhul-Maring languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tangkhul ákʰə̀ kʰə́ní kə̀tʰùm mə̀tì pʰə̀ŋà tʰə̀rùk ʃíní cìʃə̀t cìko tʰə̀rà
Khoibu (Uipo) kʰət kʰəni kʰəyum pʰəli pʰəŋɑ tʰəruk ini təcət təku cip
Angami-Pochuri languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Chokri knà pyəŋú sɨ́rɛ́ tʰenà tetʰà tʰecì kɨ́rɨ́
Ntenyi
(Northern Rengma)
kəme keɪhjũ teɪʃen pəʤe ɸʊŋ sərɔ seɲɪ təssɪ təkʏ sərre
Zemeic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Zeme ket kəna kət͡ʃum mədai meŋeu səruk səna dəset səkui kereu
Khoirao (Thangal) kʰət kəti kətʰum mədi məŋa səruk səni təcet cəku səra
Liangmai kʰāt niā súm mədái məŋiú tsərūk tsəniā tətsát tsəkiū kəriú
Sal languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Jingpho (Kachin) lă⁵⁵ŋai⁵¹/n⁵⁵ŋai⁵¹ lă⁵⁵kʰoŋ⁵¹ mă³¹sum³³ mă³¹li³³ mă³¹ŋa³¹ kʒu̠ʔ⁵⁵ să³¹nit³¹ mă³¹tsa̠t⁵⁵ tʃă³¹kʰu³¹ ʃi³³
Jingpho (China) ŋai⁵⁵ kʰɔ̃⁵⁵ mə¹¹ soũm¹¹ mə¹¹ le¹¹ mə¹¹ ŋa¹¹ kru⁵⁵ˀ sə¹¹ ne⁵⁵ˀ mə¹¹ sat⁵⁵ˀ dʒə¹¹ kʰu¹¹ ʃi³³
Kokborok ting sa
ʂa
nwi
nui̯
tham
tʰam
brwi
burui̯
ba
ba
dok
dou̯k
sni
ʂɪni
char
tʃar
chuku
ʃɪku
chi
tʃi
Lolo-Burmese languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Burmese သုည (su.nya.)
/θòuɰ̃ɲa̰/
တစ် (tac)
/tiʔ/
နှစ် (hnac)
/n̥iʔ/
သုံး (sum:)
/θóuɰ̃/
လေး (le:)
/lé/
ငါး (nga:)
/ŋá/
ခြောက် (hkrauk)
/tɕʰauʔ/
ခုနစ် (hku.nac)
/kʰùɰ̃ n̥iʔ/
ရှစ် (hrac)
/ʃiʔ/
ကိုး (kui:)
/kó/
ဆယ် (hcai)
/sʰɛ̀/
Zaiwa ʒa²¹/lă²¹ i⁵⁵ sum²¹ mji²¹ ŋo²¹ kʰjuʔ⁵⁵ ŋji̟t⁵⁵ ʃit⁵⁵ kau²¹ tsʰe⁵¹
Yi (Nuosu) (cyp)
/tsʰz̩²¹/
(nyip)
/n̠ʲi²¹/
(suo)
/sɔ³³/
(ly)
/lz̩³³/
(nge)
/ŋɯ³³/
(fut)
/fu⁵⁵/
(shyp)
/ʂz̩²¹/
(hxit)
/hi⁵⁵/
(ggu)
/ɡu³³/
(ci)
/tsʰi³³/
Lolopo tʰe³¹ ȵi³¹ ʂɔ³³ li³³ ŋɔ³¹ tɕʰo⁵⁵ ɕi³¹ xɛ̃⁵⁵ kɤ³³ tɕʰɛ³³
Mantsi (Vietnam) ta⁵³ ni⁴⁴ sɔ³¹² le¹³ ŋo³¹ kʰɔ³⁵ çe⁴⁴ se³⁵ kua³¹² se³¹²
Kathu ta³¹
tie³³
tʰie̱¹³
nɪ¹³ θɯŋ³³ lie³³ ŋo³¹ tʂʰu⁵⁵ xi̱³¹ si⁵⁵ kɯ³³ tθʰi̱³³
Mruic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Mru lak⁴² preː³² ʃʊm³² tʼliː³⁴ tʼŋaː³⁴ trʊːk⁴²³ rə³³niːt³²³ rə³³jaːt⁴²³ tə³³kʊː³⁴ hə³³mʊt⁴²
Anu-Hkongso ɬək̚³³ pre⁵¹ r̥ʰum⁵¹ lʲiu⁴⁵⁴ ŋau⁵¹ ruk̚⁵³ rənit̚⁵³ rəiat̚³³ ku⁵¹ ha⁵¹
Qiangic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Qiang (Northern) a ɣnə kʰsi gʐə ʁuɑ χtʂə stə kʰaʴ rguə hədiu
Qiang (Southern) a³¹
tʃi³³
ȵi⁵⁵ tsʰi⁵⁵ dʒɿ³³ ʁuɑ³³ χtʂu³³ ɕiŋ³³ tʂʰe³³ χɡuə³³ χɑ³¹dy³³
Situ (Brag-bar) kərīk kənə̂s kəsə̂m kojdî kəmŋɐ̂j kətʂōk kəɕnɐ̄s kərcēt kəngû zɟē
Japhug ci ʁnɯz χsɯm kɯβde kɯmŋu kɯtʂɤɣ kɯɕnɯz kɯrcat kɯngɯt sqi
Khroskyabs (Wobzi) rɑ̂ɣ jnæ̂ çsə̂m vdə́ mŋɑ́ ftɕú sɲê vjɑ́ ŋgə̂ sjə̂
Khroskyabs (Njorogs) rək⁵⁵ ɣnes⁵⁵ xsom⁵³ ɣdi⁵⁵ mŋa⁵⁵ xtɕok⁵⁵ sneʔs⁵³ ʁvjat⁵³ mgu⁵⁵ sɣi⁵⁵
Horpa (Stau) ro ɣne xsu ɣɮə nɢvɛ xtɕʰo zɲe rjɛ nɡə zʁɑ
Tangut 𘈩 (*lew¹)
*liʁw¹
𗍫 (*njɨ̱¹)
*nnə¹
𘕕 (*sọ¹)
*sọʁ¹
𗥃 (*ljɨr¹)
*lə˞¹
𗏁 (*ŋwə¹)
*ɴwə¹
𗤁 (*tśhjiw¹)
*tɕʰiw¹
𗒹 (*śjạ¹)
*ɕạ¹
𘉋 (*ꞏjar¹)
*ja˞¹
𗢭 (*gjɨ̱¹)
*ŋgə¹
𗰗 (*ɣạ²)
*ʁạ²
Ersuic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ersu tə⁵⁵ nə⁵⁵ si⁵⁵ zo³³ ŋuɑ³³ tsʰu⁵⁵ sɿ⁵⁵n̩⁵⁵ ʒɿ⁵⁵ nɡə³³ tsʰɛ⁵⁵ tsʰɛ⁵⁵
Lizu te⁵⁵ ne²³ ɕe²³ ʒe²³ ɦɐ²³ tʃʰu²³ kŋ̩²³/tŋ̩²³ dʑe²³ nɡe²³ tsʰe⁵⁵-tsʰe⁵⁵
Naic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Naxi dɯ³¹ ȵi³¹ sɯ³¹ lu³³ uɑ³³ tʂʰuɑ⁵⁵ ʂəɹ⁵⁵ xo⁵⁵ ŋɡv³³ tsʰe³¹
Namuyi tɕi³³ ȵi⁵³ so⁵³ zɪ³³ ŋa³³ qʰu³³ ʂɪ³³ hĩ³³ ŋgu³³ χo³³
Shixing dʑĩ³⁵ ȵɛ³³ sɐ⁵⁵ ʒuɐ³³ ɦɑ̃⁵⁵ tɕʰo⁵⁵ ʂɛ̃⁵⁵ ɕyi⁵⁵ ɡuɐ³³ qɛ⁵⁵
Nungish languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Derung tĭʔ⁵⁵ ɑ³¹ni⁵⁵ ɑ³¹sɯm⁵³ ɑ³¹bli⁵³ pɯ³¹ŋɑ⁵³ kɹŭʔ⁵⁵ sɯ³¹ɲĭt⁵⁵ çɑ̆tʴ⁵⁵ dɯ³¹ɡɯ⁵³ ti⁵⁵tsɑ̆l⁵⁵
Anung tʰi³³ a³¹ȵi⁵⁵ a³¹sɔm⁵³ bɹi³¹ pʰã³¹ kuŋ⁵⁵ sɿ³¹ȵi⁵⁵ ɕɛn⁵⁵ dɯ³¹ɡɯ³¹ tʰi³¹ tsʰa⁵⁵
Bodish languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tshangla tʰur ɲiktsiŋ sam pʃi ŋa kʰuŋ zum jen ɡu se
Tibetic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Written Tibetan[23] ཀླད་ཀོར (klad kor) གཅིག (gcig) གཉིས (gnyis) གསུམ (gsum) བཞི (bzhi) ལྔ (lnga) དྲུག (drug) བདུན (bdun) བརྒྱད (brgyad) དགུ (dgu) བཅུ (bcu)(་ཐམ་པ (tham pa))
Balti tʃik ɲis xsum βdʒi ɣɑ truk βdun βɡyʌt rɡu ɸtʃu
Dzongkha (Bhutanese) tɕí ɲí súm ʃi̤ ŋə dʑo ty̤n kæ̤ kṳ tɕu tʰam
Ladakhi tʃik ɲis sum ʒi ʂŋa ʈuk rdun ɡʲat ɡu rtʃu
Amdo Tibetan (Zeku) ɣtɕək ɣȵi ɣsəm ɣʑə rŋa tʂək wdən wɟjal rɡə ptɕə
Thewo (Ritang) tɕi⁵¹ ȵi⁵⁵ su⁵⁵ ɣə¹² ŋa⁵⁴ tɕu³⁵ di³⁵ dziɛ⁵¹ ɡu³⁵ tɕu⁵⁵tha⁵⁵bu⁵⁵
Central Tibetan (Ü-Tsang) lé kor chik
/tɕiʔ⁵³/
nyi
/ȵi⁵⁵/
sum
/sum⁵⁵/
shyi
/ɕi¹³/
nga
/ŋa⁵³/
druk
/tʂʰuʔ¹³/
dün
/tỹ¹⁵/
gyé
/ɕɛʔ¹³/
gu
/ku¹³/
chu
/tɕu⁵³/
Khams Tibetan (Central) tɕi⁵³ ȵi⁵⁵ suŋ⁵⁵ ʑe³¹ ŋa⁵³ tʂʰu³¹ den¹³ dʑe³¹ ɡu³¹ tɕu⁵³
Sherpa སུ་ན (su na) tsɪk⁵⁵ ŋi⁵⁵ sum⁵⁵ dzi⁵⁵ ŋɑ⁵⁵ ɖʊk¹¹ dɪn⁵⁵ ɡæ⁵⁵ ɡu⁵⁵ tsi⁵⁵tʰɑm¹¹ba¹¹
East Bodish languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bumthang ཐེག (theg) ཟོན (zon) སུམ (sum) བླེ (ble) ཡ་ང (ya nga) གྲོག (grog) རྙིད (rnyid) ཇད (jad) དོ་གོ (do go) ཆེ (che)
Dzala tʰé nœ̀i súm blì lə̀ŋa ɡrò ɡìt dùɡu tʃí
Kurtöp tʰéː zòn súm blè ~ brè jɑ̀ŋɑ́ ɖò nís ɟɑ̀t dòɡò cʰé
Tamangic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tamang (Eastern) ɡik n̤i som bli ŋa du nis bre ku t͡sjui
Gurung ɡrĩ̤ ŋĩ̤ plĩ̤ ŋã̤ ʈṳ ŋĩ prẽ̤ cyũ
Thakali ʈʰi ŋʰi som plʰi ŋʰa ʈʰu ŋis prʰe ku t͡ʃu
Kaike ti ɲʰe sum li ŋa ru ne keː ɡʰu cyu
Ghale languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ghale (Southern) tʲa⁴⁴ ɲi¹¹ som¹⁵ ɕi¹¹ ŋaː²² rwa¹¹ ɲiː²² et̚⁴⁴ kṳ¹¹ tɕu²²
Kutang t̪jak n̪i som si hŋa hɹok hn̪e hjet̪ kṳ t͡sju
Kiranti languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bantawa (Sikkim) ɔk hɔwa sum lu ŋa t̪uk e re bʰɔu pɔu
Dumi (Baksila) tuk sʌk rek tum ŋʌ mu sum um nu tuksu
Limbu tʰik net sum li ŋa tuk nu yet pʰaŋ tʰiboŋ
Dhimal eʔ-loŋ n̤e-loŋ sum-loŋ dja-loŋ na-loŋ tu-loŋ n̤iʔ-loŋ jeʔ-loŋ kwaaha-loŋ te-loŋ
Lhokpu ítpú ɲípú súmpú dzílípú hã́pú túpú nítpú ɡétpú kúpù tékpù
Greater Magaric languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Dura[24] nām
kyau
jʰim sām pim kum cyām syām him tum tʰim
Bhujel[25] at nis sum
Chepang[26] yāt nis sum pləy poŋa kruk cana prek taɡu ji
Raji[27] daː n̤i sum pri prã truk səttu ətthu nəu
Rawat daː nʰi kʰũŋ/sũŋ pãɾi pŋa turke kʰatt aʈʰa nau das
Western Magar[28] kat nɦis som buli baŋa caŋ saŋ naŋ daŋ
Greater Siangic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Koro etʃě kèné kalǎ koplě plẽ̌ skʰi rõŋ ràlá ɡèyé fã̀lá
Milang akàn nɘ̀ hám pɘ̀ paŋú ɕáap raŋàʎ rayɘ́ŋ kaɲɘ́m haŋtàk
Idu kʰɯn⁵⁵ge⁵⁵ kɑ³¹ni⁵⁵ kɑ³¹soŋ⁵⁵ kɑ³¹prɯi⁵⁵ mɑ³¹ŋɑ⁵⁵ tɑ⁵⁵hɹo⁵³ i⁵⁵ɦoŋ⁵³ i⁵⁵lioŋ³⁵ kɯ⁵⁵ȵi⁵⁵ hoŋ⁵⁵ɦoŋ⁵³
Digaro kʰɯn⁵⁵ kɑ³¹n⁵⁵ kɑ³¹sɯŋ³⁵ kɑ³¹pɹɑi⁵⁵ mɑ³¹ŋɑ³⁵ tɑ³¹xɹo⁵³ weŋ⁵³ liɯm³⁵ kɑ³¹ȵɯŋ⁵⁵ xɑ⁵⁵lɯŋ⁵⁵
Kho-Bwa languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Sherdukpen (Rupa village) han ɲik ˀuŋ bəsi kʰu kʰit sik sarɡʲat ~ sard͡ʒat dikʰi sõn ~ sõ
Bugun dʒ(i)ó ɲīŋ ɨm ɡwə́ rə̀b mɪlījɑ́ mīljɑ́ dìɡē súɑ̃
Puroik (Chayangtajo) ɦui³³ ȵi³³ ɣɯək³³ vəʴi³³ wu³³ ɣək³³ liɛ³³ lɑ³³ dɔŋ³³ ɡɛʴ⁵³ suat⁵³ paʴ⁵³
Hrusish languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Hruso a kʃə psəɣi pʰʊm ɣe mrɔ ʃəgʤ st̪ʰɨ ɣɨ
Bangru akəʔ kəray kətayŋ purway puŋu rɛʔ mʷoy səɡay(k) sətəŋ rəŋ
Miji ɡni ɡɪtʰɪn bli buŋu reʔ mjaʔ si-ɡɪʔ si-tʰɪn lɪn

Tungusic languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Jurchen
(Ming dynasty)
 

emu
 

ǰuwe
 

ilan
 

duin
 

šunǰa
 

ningu
 

nadan
 

ǰakun
 

uyun
 

ǰuwa
Manchu
(standard)
ᡝᠮᡠ
(emu)[29]
/əmu/
ᠵᡠᠸᡝ
(juwe)
/ʧuvə/
ᡳᠯᠠᠨ
(ilan)
/ilɑn/
ᡩ᠋ᡠ᠋ᡳ᠌ᠨ
(duin)
/tuin/
ᠰᡠᠨᠵᠠ
(sunja)
/sunʧɑ/
ᠨᡳᠩᡤᡠᠨ
(ninggun)
/niŋkun/
ᠨᠠᡩ᠋ᠠᠨ
(nadan)
/nɑtɑn/
ᠵᠠᡴᡡᠨ
(jakūn)
/ʧɑk’ɷn/
ᡠᠶᡠᠨ
(uyun)
/ujun/
ᠵᡠᠸᠠᠨ
(juwan)
/ʧuvɑn/
Manchu (Aihui) əmkən dʂo ilɑn duin sundʑɑ nyŋŋun nɑdən dʐoqoŋ ujyn dʐuɑn
Alchuka əm ʧuə ilɑn tui‘e sunʧiɑ niŋkɔ nɑtɑn ʧiɑk’un ujen ʧu’ɑn
Evenki əmun dʒuur ɪlan dijin tʊŋŋa niŋun nadan dʒaxʊn jəjin dʒaan
Kili (Kilen) əmkən dʐuɾu ilan tuin sundʑa niuŋ natan dʑakɔn ɯuyn dʑuan
Orok ɡeːda duː ila dʒin tunda nuŋu nada dʒappu xuju dʒoːn
Udege омо
omo
ӡӯ
dʒuː
ила
ila
дӣ
diː
туӈа
tuŋa
њуӈу
ɲuŋu
нада
nada
ӡакпу
dʒakpu
ейи
jəji
ʒа̄
dʒaː
Oroqen umun dʒuːr ilan dijin tʊŋŋa ɲuŋun nadan dʒapkʊn jəjin dʒaːn

Turkic languages edit

Oghuric languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Volga Bulgar بىر
bīr
اَكِ
eki
وج
več
تُوات
tüvet
بيال
biyel
اَلطِ
altï
جىَاتِ
čyeti
ڛَكِڔ
sekir
طُخِڔ
tuxïr
وان
van
Chuvash пӗрре (pĕrre)
[pʲɘrʲːe]
иккӗ (ikkĕ)
[ikʲːɘ]
виҫҫӗ (viśśĕ)
[viɕʲːɘ]
тӑваттӑ (tăvattă)
[təvatːə]
пиллӗк (pillĕk)
[pʲilʲːɘkʲ]
улттӑ (ulttă)
[ultːə]
ҫиччӗ (śiččĕ)
[ɕʲiʨʲːɘ]
саккӑр (sakkăr)
[sakːər]
тӑххӑр (tăhhăr)
[təxːər]
вуннӑ (vunnă)
[vunːə]
Common Turkic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Yakut ноль (nol) биир (biir)
/biːr/
икки (ikki)
/ikki/
үс (üs)
/ys/
түөрт (tüört)
/tyørt/
биэс (bies)
/biæs/
алта (alta)
/ɑltɑ/
сэттэ (sette)
/sættæ/
аҕыс (ağıs)
/ɑʁɨs/
тоҕус (toğus)
/toʁus/
уон (uon)
/uon/
Tuvan тик (tik) бир (bir)
/bir/
ийи (iyi)
/iji/
үш (üş)
/yʃ/
дөрт (dört)
/dørt/
беш (beş)
/beʃ/
алды (aldı)
/ɑldɤ/
чеди (çedi)
/tʃedi/
сес (ses)
/sɛs/
тос (tos)
/tos/
он (on)
/on/
Shor пир
/pir/
ийги
/ijɡi/
ӱш
/ytʃ/
тӧрт
/tørt/
пеш
/pɛʃ/
алты
/ɑltɯ/
четти
/tʃɛtti/
сегис
/sɛɡiz/
тоғус
/toɣuz/
он
/on/
Old Turkic (East) 𐰋𐰃𐰼
bir
𐰚𐰃
iki
𐰇𐰲
üč
𐱅𐰇𐰼𐱅
tört
𐰋𐰃𐱁
beš
𐰞𐱃𐰃
altï
𐰘𐱅𐰃
jeti
𐰾𐰚𐰔
sekiz
𐱃𐰸𐰆𐰕
toquz
𐰆𐰣
on
Western Yugur bər ʂiɡə diort bes ɑhldə jidə sɑɢəs dohɢəs on
Chulym pir iɡi ytʃ tørt pes ɑltɯ jedi seɡiz toʁuz on
Arghu languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Khalaj biː ækki tœːɾt beːʃ alta jeːtti sækkiz toqquz oːn
Kipchak languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Kazakh нөл (nöl) бір (bır)
[bɘr]
екі (ekı)
[i͡ɘkɘ]
үш (üş)
[ʉʃ]
төрт (tört)
[ty͡ʉɾt]
бес (bes)
[bi͡ɘs]
алты (alty)
[ɑltə]
жеті (jetı)
[ʒi͡ɘtə]
сегіз (segız)
[si͡ɘɣɘz]
тоғыз (toğyz)
[tu͡ʊʁəz]
он (on)
[u͡ʊn]
Kumyk бир (bir)
[bɨr]
эки (eki)
[ɛki]
уьч (üç)
[yç]
дёрт (dört)
[dərt]
беш (beş)
[bɛʃ]
алты (altı)
[ɑltə]
етти (yetti)
[jetti]
сегиз (segiz)
[sɛɡiz]
тогъуз (toğuz)
[tɔʁʊz]
он (on)
[ɔn]
Tatar nol бер (ber)
/ber/
ике (ike)
/ike/
өч (öç)
/ɵɕ/
дүрт (dürt)
/dyrt/
биш (biş)
/biʃ/
алты (altı)
/altɤ/
җиде (cide)
/ʑide/
сигез (sigez)
/siɡez/
тугыз (tuğız)
/tuɢɤz/
ун (un)
/un/
Karluk languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Äynu[30] jɛk du si(h) t͡ʃɑr pɛnd͡ʒɛ ʃɛʃ hɛpt hɛʃt noh dɛh
Uzbek nol bir
/bɪr/
ikki
/ɪkkɪ/
uch
/ytʃ/
toʻrt
/tørt/
besh
/beʃ/
olti
/ʌltɪ/
yetti
/jettɪ/
sakkiz
/sækkɪz/
toʻqqiz
/toqqʊz/
oʻn
/on/
Uyghur نۆل (nöl) بىر (bir)
/bir/
ئىككى (ikki)
/ikki/
ئۈچ (üch)
/ytʃ/
تۆت (töt)
/tøt/
بەش (besh)
/bɛʃ/
ئالتە (alte)
/ɑltɛ/
يەتتە (yette)
/jɛttɛ/
سەككىز (sekkiz)
/sɛkkiz/
توققۇز (toqquz)
/toqquz/
ئون (on)
/on/
Oghuz languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Turkish sıfır bir
/bir/
iki
/iki/
üç
/ytʃ/
dört
/dœrt/
beş
/beʃ/
altı
/altɯ/
yedi
/jedi/
sekiz
/sekiz/
dokuz
/dokuz/
on
/on/
Turkmen nol bir
[bir]
iki
[iki]
üç
[ytʃ]
dört
[dœːrt]
bäş
[bæːʃ]
alty
[ɑltɨ]
ýedi
[jedi]
sekiz
[θekið]
dokuz
[dɔquð]
on
[ɔːn]
Salar pir i̥ʃki t̪iot̪ʰ pɛɕ aːl̪t̪ʰɘ̆ jiːt̪ɘ̆ saːkʰs t̪oːqʰz on̪

Uralic and Yukaghir languages edit

Uralic languages edit

Finnic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Finnish nolla yksi
[ˈʔyksi]
kaksi
[ˈkɑksi]
kolme
[ˈkɔlme]
neljä
[ˈneljæ]
viisi
[ˈviːsi]
kuusi
[ˈkuːsi]
seitsemän
[ˈseitseˌmæn]
kahdeksan
[ˈkɑhdekˌsɑn]
yhdeksän
[ˈʔyhdekˌsæn]
kymmenen
[ˈkymːeˌnen]
Estonian null üks kaks kolm neli viis kuus seitse kaheksa üheksa kümme
Livonian ikš
[ikʃ]
kakš
[kakʃ]
kuolm
[kŭolm]
nēļa
[neːlʲa]
vīž
[viːʃ]
kūž
[kuːʃ]
seis
[seis]
kōdõks
[kɔːʔdəks]
īdõks
[iːʔdəks]
kim
[kimː]
Sámi languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Northern Sámi nolla okta guokte golbma njeallje vihtta guhtta čieža gávcci ovcci logi
Kildin Sámi э̄ххт (ēxxt)
[ɘxːt]
кӯһт (kūht)
[kuxːt]
ко̄ллм (kōllm)
[kolˠːm]
не̄лльй (niell’j)
[ɲeːʎː]
выдт (vydt)
[vɨdː]
кудт (kudt)
[kudː]
кыджемь (kydž’em’)
[ˈkɨdʒʲəm]
ка̄ххц (kāxxc)
[kaːxːts]
аххц (axxc)
[aːxːts]
лоагкь (lågk’)
[lˠo͡aɡʲː]
Mordvinic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Erzya вейке (vejke)
[vejke]
кавто (kavto)
[kavto]
колмо (kolmo)
[kolmo]
ниле (ńiľe)
[nʲilʲe]
вете (veťe)
[vetʲe]
кото (koto)
[koto]
сисем (śiśem)
[sʲisʲem]
кавксо (kavkso)
[kavkso]
вейксэ (vejkse)
[vejkse]
кемень (kemeń)
[kemenʲ]
Moksha fkjæ kafta kolma nʲilʲe vetʲe kota sʲisʲem kafksa vejksa kemenʲ
Mari language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Meadow Mari ик (ik)
[ik]
кок (kok)
[kok]
кум (kum)
[kum]
ныл (nyl)
[nəl]
вич (vič)
[βiç]
куд (kud)
[kut]
шым (šym)
[ʃəm]
кандаш (kandaš)
[kandaʃ]
индеш (indeš)
[indeʃ]
лу (lu)
[lu]
Hill Mari ik kok kəm nɘl βɘt͡s kut ʃɘm kændækʃ ɘndekʃ lu
Permic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Komi (Zyrian) ӧти (öťi)
[ɵtʲi]
кык (kyk)
[kɨk]
куим (kuim)
[kujim]
нёль (ńoľ)
[nʲoliʲ]
вит (vit)
[vit]
квайт (kvajt)
[kvajt]
сизим (śiźim)
[sʲizʲim]
кӧкъямыс (kökjamys)
[kɵkjamɨs]
ӧкмыс (ökmys)
[ɵkmɨs]
дас (das)
[das]
Udmurt одӥг (odig)
[odiɡ]
кык (kyk)
[kɨk]
куинь (kuiń)
[ku̯inʲ]
ньыль (ńyľ)
[nʲɨliʲ]
вить (viť)
[vitʲ]
куать (kuať)
[ku̯atʲ]
сизьым (śiźym)
[sʲizʲɨm]
тямыс (ťamys)
[tʲamɨs]
укмыс (ukmys)
[ukmɨs]
дас (das)
[das]
Ugric languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Hungarian nulla egy
[ɛɟ]
két
[keːt]
kettő
[kɛttøː]
három
[haːrom]
négy
[neːɟ]
öt
[øt]
hat
[hɒt]
hét
[heːt]
nyolc
[ɲolts]
kilenc
[kilɛnts]
tíz
[tiːz]
Mansi (Northern) акв (akw)
[akʷ]
аква (akwa)
[akʷa]
кит (kit)
[kit]
китыг (kityg)
[kitiɣ]
хурум (hurum)
[xuːrᵘm]
нила (nila)
[nʲila]
ат (at)
[at]
хот (hot)
[xoːt]
сат (sat)
[saːt]
нёллов (nëllow)
[nʲollow]
онтэллов (ontèllow)
[oːntəllow]
лов (low)
[low]
Khanty (Eastern) əj kætkən qoləm næləm wet qut læwət ~ jæwət nɨləɣ əjərjøŋ jøŋ
Samoyedic languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Selkup (Taz) ˈukkər ˈɕittə ˈnɔːkər ˈtɛːttə ˈsompəla ˈmuktət ˈseːʎt͡ɕə ˈɕittəˈt͡ɕæːŋkətəʎ køt ˈukkərˈt͡ɕæːŋkətəʎ køt køt
Nganasan ŋuʔoi sʲitɪ nagyr tʃʲetə səŋholʲaŋkə mətʲyʔ sʲai̯bə sʲitəðətə ŋamʲaitʃʲymə bʲiʔ
Mator oˀb ~ oˀm
öjläk (?)
kid(d)e nagur/nägür (?) teite sümb(ü)lä muktut ~ muktuˀn kejˀbe ~ kejˀbü (?) kidəndeite obtəńasta
togos
čut ~ čuˀn

Yukaghir languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Omok urki kit jalom (j)erpəľ jekonči-kimneľ kimneľ
Tundra Yukaghir маархуонь (maarquoņ) кийуонь (kijuoņ) йалуонь (jaluoņ) йалаклань (jalaklaņ) имдальдьань (imdaļd̦aņ) маалайлань (maalajlaņ) пускийань (puskijaņ) маалайлаклань (maalajlaklaņ) вальҕрамкруонь (waļhramkruoņ) кунальань (kunaļaņ)
Kolyma Yukaghir irkēj ataqlōj jālōj ileklōj ńəɣanbōj mālōj purkījōj malɣiləklōj kunirkiľǯōj kuneľoj

Language families of Sub-Saharan Africa (excluding Afroasiatic) edit

Khoisan languages edit

Languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Nama ǀkhaiǃnãs ǀgui ǀgam ǃnona haka koro ǃnani ǁkhaisa khoese dīsi
Nǀu ǁʼoe ǃʼuu nǃona kebeke


Niger-Congo languages edit

Volta-Congo languages edit

Savannas languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Dagbani yíní
ndààm (counting)
náhí yóbù yòpóìn níì wéy píá
Kabiye kʊ́yʊ́m nàálɛ̀ nàádozó nàã́zá kàɡ͡bã́nzì loɖò lʊ̀bɛ̀ lùtoozo nakʊ̀ híu
Bariba (Baatonum) tía ìru ìta ǹnɛ nɔɔbù nɔɔbatía nɔɔbaìru nɔɔbaìta nɔɔbaǹnɛ ɔkuru
Tunia sèlì àrī àtā ànā àlōnī nānò lúlú kɔ̀ntã̄ àtī kùtù
Jen (Dza) t͡sɨ̀ŋ jǔŋ tə́ ɲə̀ m̥mɨ̀ ɥ̥ĩ̀t͡sɨ̂ŋ ɥ̥ĩ̀jûŋ ɥ̥ĩ̀tə́ ɥ̥ĩ̀ɲə̂ ɥ̥ə́
Volta-Niger languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Yoruba òdo ọ̀kan èjì ẹ̀ta ẹ̀rin àrún ẹ̀fà èje ẹ̀jọ ẹ̀sán ẹ̀wá
Igbo otu
ótù
abụọ
àbʊ̄ɔ́
atọ
àtɔ́
anọ
ànɔ́
ise
ìsé
isii
ìsiì
asaa
àsáà
asatọ
àsátɔ́
itoolu
ìtólú
iri
ìri
Potou-Tano languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Akan (Twi) biakõ
baakṍ
abieng
ə̀bìéń
abiesã
ə̀bìèsã́
anang
ànáń
anum
ə̀núḿ
asĩa
ə̀sìã́
asong
ə̀sɔ́ń
awotwe
àwòtɕɥé
akrong
àkróń
edu
ə̀dú
Baoulé kùn ǹɲɔ̀n ǹsàn ǹnán ǹnún ǹsiɛ́n ǹsô ǹmɔ̀cuɛ́ ǹɡwlàn blú
Nzema ɛ̀kʊ̃ ɲ́ɲʊ̃ ńsɑ̃ ńnɑ̃ ńnṹ ńsĩ́ã ńsṹũ mɔ́cʊɛ ŋɡʊ̃lɑ̃́ bulú
Ebrié (Cama) brɛ̀ mɔ̃̀ ɓwàljá ɓwèlí mwã̀nã́ ákʰwá ákʰwácʰè áɓjâ áɓrɔ̂ áwɔ́
Mbato dogbo nwã nwãngye nwãni nwãnã okwa obise obwi otoru owa
Cherepon àkʊ́ ìɲɔ́ ìsã́ ìnɛ̂ ìnî ìsíɛ̃̀ ìsúnɔ̋ ìtwî ìk͡púnɔ̋ ìdû
Gonja à-kô à-ɲɔ́ à-sá à-ná à-nú à-ʃé à-ʃúnù à-bùrùwá à-k͡pánà kùdú
Krobu kɔ̰́ ɲ́ɲɔ̰́ ńsá̰ ńná̰ ńnṵ̄ ńsjɛ̰́ ~ ɲ́ʃɛ̰́ ńsô mɔ̀kwɛ́ ŋ̀ɡwra̰᷅ brú
Abure okuè aɲù nɳà nnàn nnú ncɪɛ̀ ncʋ̀n mɔ̀kʋ̀ɛ́ puálɛ́hʋ̀n óblún
Eotile (Beti) ko anyón ahán anán anùn ɪnhyɪ́n afa anamanran abruku edí
Benue-Congo languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ukaan ʃí hrāhr nāʲ hrʊ̀ːn hràdá hránèʃì nàːnáʲ hráòʃì òpú
Tarok ùzɨ̀ŋ ùpàrɨ́m ùʃáɗɨ́ŋ ùnèɗɨ́ŋ ùtúkún ùk͡pə́ɗɨ́ŋ ùfàŋʃát ùnə̀nnè ùfàŋzɨ́ŋtɨ́ŋ ùɡ͡bə́pei
Eggon àt͡ʃɛ́ŋ àhà àtɹá àɲí àtnɔ́ àfní àfɔ̂hà àfɔ́tɛ́ àfûɲī ɔ̄kpɔ́
Basa-Benue hĩn jèbí tàtɔ néʃì táná tʃìhin tʃéndʒe tɔndatɔ tʃíndʒìʃì uḿpwá
Jibu zyun pyànà sàra yina swana sùnjin sùmpyànn awùyin ajunndúbi dwib
Ibibio kèèd ìbà ìtá ìnàŋ ìtíòn ìtíòkèèd ìtíàbà ìtià-ìtá ùsúkèèd dùòp
Daka (Chamba) nòːní bàːɾá tàɾā nàːsá tûːnā tūnìn dùtím dùtímkə́ɾə́ɾə́ kúmsìnkə́t͡sɔ̄ kúmkə́ɾə́ɾə́
Mambila (Cameroon) tʃɛ́n fàl taɡár neà tîn téndʒɛ́n tébɛl téndɛle tárɛ̀neà julà
Lingala mɔ̌kɔ́
mɔ́kɔ́
míbalé
míbalɛ́
mísáto
mísátu
mínei
mínɛ
mítáno
mítánu
motóbá
mɔtɔ́bá
nsambo
sambɔ
mwambe
mwambɛ
libwá
libwá
zómi
zɔ́mi
Bantu languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Swahili[31] sifuri moja
mɔ́dʒa
mbili
mbíli
tatu
tátu
nne
ń̩nɛ
tano
tánu
sita
síta
saba
sába
nane
nánɛ
tisa
tísa
kenda (native)
kumi
kúmi
Sidi[32] moya perhi tahtu mme thano thandatu fungate mnani mpya kummi
Xhosa iqanda nye
ɲɛ̀
bini
mbìní
thathu
ntʼátʰù
ne
nɛ̀
hlanu
ntɬʼànù
thandathu
ntʼándátʰù
sixhenxe
síǁʰɛ̀ŋǁɛ̀
sibhozo
síb̤ɔ̀zɔ́
lithoba
lítʰɔ̀ɓá
lishumi
lîʃûmì

Other Atlantic-Congo languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Gola ɡuùŋ tìyèe taai tiinàŋ nɔ̀ɔ̀nɔ̀ŋ nɔ̀ɔ̀nɔ̀ŋ diè ɡuùŋ nɔ̀ɔ̀nɔ̀ŋ leè tìyèe nɔ̀ɔ̀nɔ̀ŋ leè taai nɔ̀ɔ̀nɔ̀ŋ leè tiinàŋ zììyà
Sua (Mansoanka)[33] sɔn cen b-rar b-nan sɔŋɡun sɔŋɡun də sɔnsɔn sɔŋɡun də mcen sɔŋɡun də mbrar sɔŋɡun də mnan tɛŋi
Nalu (Koukouba) deːndɪk bilɛ paːt biːnaːŋ teːduŋ teːduŋ ti ndeːndɪk teːduŋ ti bilɛ teːduŋ ti paːt teːduŋ ti biːnaːŋ tɛːblɛ ~ tɛbɪlɛ
Rio Nunez languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Mbulungish kiben tʃidi tʃitɛt tʃinɛŋ susɑ sɑkben sɑkdi sɑktɛt sɑknɛŋ ɛtɛlɛ
Mboteni (Pukur) mbɔ́ nsʌ́lˠèʸ ndɛ́ɛ́r ínã̀ɴ íríβɛ̀l ébâβò ébâʁ(ə̀)lèʸ ébândɛ̀r íbêk(ə̀)nã̀ɴ tɛ̂n

Dogon languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bondum Dogon kúndé nôːj tàːndîː kɛ́ːdʒɛ̀j nùmîː kúlèj swɛ̂j sáːɡìː twâj píjɛ́lì
Tommo So tíí néé tààndú nǎy ǹnɔ́ kúlóy sɔ́y ɡáɡìrà túwwɔ́ pɛ́l

Ijoid languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Defaka ɡbérí mààmà táátó nɛ́ì túúnɔ̀ màànɡò túààmà túàtùà túùnèì wóì
Ijaw languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Kalabari ŋ̀ɡèi màɪ̃ tɛrɛ ineĩ sɔnɔ sonio sɔnɔmɛ̀ ninè esenie oji
àtèi
Izon kẹnị́ mamụ́ tǎrụ nóín sọ́nrọ́n sǒndie sọ́nọ́ma nínɡíni isé óí

Mande languages edit

Southeastern Mande languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Dan plɛ̀ yââɡā yîîsīë̄ sɔ́ɔ́ɗú slâdō slâplɛ̂ slǽæ̂ɡ̄ séîsīë̄ ɡɔ́ɔ̂dō
Busa do pla ʔààkɔ̃ sííkɔ̃ sɔ́ɔ́ro súddo súppla sɔ́rààkɔ̃ kɛ̃́ndo kurì
Western Mande languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Mandinka kíliŋ fula saba náani lúulu wóoro wórówula sáyi konónto táŋ
Soninke bàanè fíllò síkkò náɣátò káráɡò tṹmù ɲérù séɡù kábù tã́mú


Nilo-Saharan languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Dinka abac tök rou diäk ŋuan dhiëc dhetem dhorou bëët dhoŋuan thiër
Luo nono achiel ariyo adek ang'wen abich auchiel abiriyo aboro ochiko apar
Kanuri fal, tilo indi yaskə/yakkə degə uwu arakkə tulur wusku ləgar mewu

Eskaleut, Yeniseian and language families of America edit

Araucanian languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Unified Mapuche Alphabet kiñe epu küla meli kechu kayu regle pura aylla mari
Mapuche (Mapudungun) kiɲe epu kɨla meli keču kaju ɻeɰle puɻa ajʎa maɻi
Huilliche kiɲe epu kɨla meli keču kaju ʃeɰle puʃa ajʎa maʃi

Iroquoian languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Iroquoian
(Julian 2010)
*hwihsk
Cherokee ᏌᏊ
saàkwu
ᏔᎵ
tʰáʔli
ᏦᎢ
joʔi
ᏅᎩ
nvhki
ᎯᏍᎩ
hiski
ᏑᏓᎵ
suútáli
ᎦᎵᏉᎩ
kahlkwoóki
ᏧᏁᎳ
chaneéla
ᏐᏁᎳ
sohneéla
ᏍᎪᎯ
skoóhi
Northern Iroquoian languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Northern Iroquoian
(Julian 2010)
*tekniːh *ahsẽh *kajeɹih */ˈhwihsk/ or */ˈhwiks/ *tsjotaɹeʔ
*tsjatahk (‘seven’)
*tekɹõʔ *ẽʔtɹõʔ/*waʔtɹõh/*waʔtɹõʔ -ahnshẽːh
(‘be ten’)
Tuscarora ę́ˑči néˑktiˑ áhsę hę́ʔtahk wísk/wihsk úhyaʔk čáˑʔnahk néˑkręʔ níhręʔ wáhθhęʔ
Seneca sɡaːt dekniːh sëh ɡeːih wis yeːi’ dzaːdak deɡyö’ johdöːh washëːh
Onondaga skáta tekní ʔáhsɛ̨ kayé.(i) hwíks ʔahyáʔk tsyaták téˑkɛ̨ˑ wáʔˑtɛ̨ˑ washɛ̨́h
Mohawk énska
ʌ́hska
tékeni
tékeni
áhsen
áhsʌ
kaié:ri
kayéːli
wísk
wísk
ià:ia’k
yàːyak
tsá:tah
jáˑtah
sha’té:kon
saʔtéːku
tióhton
kyóhtu
oié:ri
oyéːli̠
Oneida úskah téken áhsʌ̠ kayé wisk yáˑyahk tsyaˑták téklu wáˑtlu oyeˑli̠
Wyandot skat teⁿdih šęhk ⁿdahk wiš wažaʔ tsutareʔ aʔtereʔ ęʔtrǫʔ ahsęh
Wendat (Huron)[34] escate téni hachin dac ouyche houhahéa sotaret atteret néchon assan
Laurentian[35] segada tigneny asche honnac(c)on ouiscon indahir/indaic/indayc ayaga addegue madellon assem/assen

Muskogean languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Alabama cháffàaka tòklo tótchìina óstàaka táɬɬàapi hánnàali ontòklo ontótchìina čakkáʔli pokkóʔli
Chickasaw čaffa toklo toččíʔna ošta taɬɬáʔpi hannáʔli ontoklo ontoččíʔna chákkàali pókkòoli
Choctaw əˈtʃəffə ˈtokᵊlo ˈtotʃtʃɪːna ˈoʃtə ˈtaːɬɬaːpɪ ˈhənnaːlɪ õˈtokᵊlo õˈtotʃtʃɪːnə ˈtʃaːkkaːlɪ ˈpoːkkoːlɪ
Muscogee (Creek) hvmken
hámkin
hokkolen
hokkôːlin
tutcēnen
toččîːnin
osten
ôːstin
cvhkēpen
čahkîːpin
ēpaken
iːpâːkin
kolvpaken
kolapâːkin
cenvpaken
činapâːkin
ostvpaken
ostapâːkin
palen
páːlin
Mikasuki łáàmen
ɬáàmen
toklan
toklan
tocheenan
tot͡ʃeːnan
shéetaaken
ʃéetaːken
chahkeepan
t͡ʃahkeːpan
eepaaken
eːpaːken
kolapaaken
kolapaːken
toshnapaaken
toʃatapaːken
oshtapaaken
oʃnapaːken
pokoolen
pokoːlen

Na-Dené and Yeniseian languages edit

Yeniseian languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Proto-Yeniseian (Starostin) *χu-sa *xɨ-na *doʔŋa *sika *qäka *ʔaχʌ *ʔoʔn- - *ǯum- *χɔGa
*tuʔ-ŋ
Northern Yeniseian languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ket qɔˀk (animate)
qūsʲ (inanimate)
ɨ̄n dɔˀŋ sʲīk qāk ā/à ɔˀn ɨnam bənʲsʲaŋ qō qusʲam bənʲsʲaŋ qō
Yugh (Sym Ket)[36] χɔˀk (animate)
χus̝1/qusʲ1 (inanimate)
ɨ̄n1 dɔˀŋ sik1 χak1 aʰː4/aˑ1 ɔˀn bɔsim
ynä bè̂se xô
dɛbet
xusä bè̂se xô
χo1
Southern Yeniseian languages[37] 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Kott г̧уча
hû́ća
инья
î́na
тонга
tốŋa
че́га
śêgä
ке́га
xêgä
келуча
xelû́ća
кели́на
xelî́na
хелто́нга
xaltốŋa
г̧учабуна́га
ćumnấga/ćunnâga
г̧а́га
hâga
Assan г̧а́уту инеэ тонгья шеггїангь геигьянгь геилу́джїангь геилинїангь гейлтанеїангь годжибунагїангь г̧ачїангь
Arin кг̧узей ки́на тьюнга ша́га ка́ла эгга ынья кинаманчау́ кг̧усаманчау кг̧о́а
Pumpokol ху́та нинеангь донга ци́ангь хейлангь аггьянгь оньянгь г̧инба́ссїангь ху́та-ямосса-хайянгь хайянгь

Na-Dené languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Tlingit (tléil) tléixʼ
[tɬʰéːxʼ]
déix̱
[téːχ]
násʼk
[nʌ́sʼk]
daaxʼoon
[taːxʼúːn]
keijín
[kʰeːtʃɪ́n]
tleidooshú
[tɬʰeːtuːʃʊ́]
dax̱adooshú
[tʌχʔʌtuːʃʊ́]
nasʼgadooshú
[nʌsʼkʔʌtuːʃʊ́]
gooshúḵ
[kuːʃʊ́q]
jinkaat
[tʃɪnkaːt]
Tlingit
(19th century)
тлѣхъ тѣхъ нюскъ такунъ кычинъ клетууею тахатауею нескатауею куусіокъ чиникатъ
Eyak ɬįhɢ-ih laʔd-ih tʔuhɬ-g(ʷ)aʔ qəlah-qaʔg(ʷ)aʔ čʼą·ʔ-ih cʼį· laʔdicʼį· qʼədicʼį· gucʼ-de· dəɢa·qʼ/dəɢa·x̣
Eyak
(19th century)
тлхинке лоате тотлкоа калакакуа цоан-э цынь лаатецынь катецынь куткте такакхъ
Athabaskan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Hupa ɬaʔ nahxi taːqʼi diŋkʲʼi tʃʷolaʔ xostaːni xohkʲʼidi kʲeːnim miqʼostawi minɬaŋ
Chipewyan (Denesuline) ı̨łághë náke taghë dı̨ghı sǫlághë iłkʼë́taghë totą
łásdı̨ ~ łë́sdı̨
ıłkʼë́dı̨ ~ kʼë́dı̨ ëłótą honë́na
Navajo tʼááłáʼí
/tˀáːɬáʔí/
łáaʼii
naaki
/naːkʰi/
tááʼ
/tʰáːʔ/
dį́į́ʼ
/tĩ́ːʔ/
ashdlaʼ
/ʔaʃtˡaʔ/
hastą́ą́
/xastʰã́ː/
tsostsʼid
/t͡sʰot͡sˀit/
tseebíí
/t͡sʰeːpíː/
náhástʼéí
/náhástˀéí/
neeznáá
/neːznáː/
Western Apache
(San Carlos)
dáłaʼá, dáłaʼé nɑ́kih tɑ̄ɑ̄ɡi dɪ̨̄ɪ̨̄ʼi ɑshdlaʼi, ishdlaʼi ɡostɑ́n ɡostsʼidi, ɡostsʼiɡi tsebīī, sebīī, sɑbīī ɡóstʼɑ́í, ńɡóstʼɑ́í ɡoneznɑ́n, ɡoniinɑ́n, ɡonenɑ́n

Siouan languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Catawba napę́
dəpę
nąpre
nąpəre
ná•mnaʔ picə
pičanə
Proto-Siouan
(Western)
*rų•-sa *rų́•pa *rá•wrį *tó•pa *kiSų́•
*isá•ptą
*aká•we *ša•kú•pa *piraka (?)
Mandan rų́p ~ rų́pa rą́•wįrį tó•p, tó•pa kíxų kí•wą kú•pa pirák
Mississippi Valley Siouan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Lakota tákuni waŋží, wáŋči
wãji
núŋpa
nũpa
yámni
jamni
tópa
topa
záptaŋ
zaptã
šákpe
ʃakpe
šakówiŋ
ʃakowĩ
šaglógaŋ
ʃasloɢã
napčíyuŋka
naptʃijũka
wikčémna
wiktʃemna
Assiniboine wâɣi nüpa jámni tópa záptâ ʃákpe ijúʃna ʃaknóõâ náptʃuwâka wiktʃemna
Osage wį́xce ðǫǫpáa ðábrį topa sáhta šáhpe péðǫpa ~ péǫpa kíetòpa lébra ce wį́įke lebra
Chiwere iyánki núwe dáñi dówe thátan sákwe sáhma ɡrerábrian sánke ɡrébran
Winnebago
(Ho-Chunk)
hiža̜kíra nú̜u̜p taaní̜ joop saacá̜ hakewé šaaɡówí̜ haruwák̜ hiža̜kícu̜šɡu̜ni̜ kerepá̜na̜í̜ža
Missouri River Siouan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Crow hawáte dúupe dáawiia ʃoopé tʃiaxxó akaawé sáhpua dúupahpe hawátahpe pilaké
Hidatsa nuwátsa núùpa náàwii toopá kihxú akaawá ʃáhpua núùpahpi nuwátsahpi piraká/pinaká
Ohio Valley Siouan languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Biloxi soⁿ´sá, soⁿsá noⁿ´pa, noⁿpá dáni, daní topá, tópa ksaⁿ, ksáni akŭxpĕ´ náⁿpahudí tckanĕ´

Language families of Oceania (excluding Austronesian) edit

Australian Aboriginal languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Anindilyakwa awilyaba
(awiʎaba)
ambilyuma
(ambiʎəma/ambiʎʊma)
abiyakarbiya
(abijakaɻbija)
abiyarbuwa
(abijaɻbuwa)
amangbala
(amaŋbaɺa)
amangbala awilyaba
(amaŋbaɺa awiʎaba)
amangbala ambiyuma
(amaŋbaɺa ambiʎəma)
amangbala abiyakarbiya
(amaŋbaɺa abijakaɻbija)
amangbala abiyarbuwa
(amaŋbaɺa abijaɻbuwa)
ememberrkwa
(ɛmɛmbɛɾkʷa)
Barngarla gooma goodharra gaba (none)
(ngarla means "many") 
Eastern Arrernte anyente atherre urrpetye atherramatherre
Gumulgal urapon ukasar ukasar-urapon ukasar-ukasar ukasar-ukasar-urapon ukasar-ukasar-ukasar
Gurindji yoowarni garndiwirri nga-rloo-doo
Kokata kuma kutthara kabu wima ngeria
Kunwinjku na-kudji boken danjbik kunkarrngbakmeng kunbidkudji kunbidboken
Mabuiag urapun okosa okosa-urapun okosa-okosa okosa-okosa-urapun okosa-okosa-okosa ras ras ras ras
Ngaanyatjarra kutja kutjarra marnkurra kutjarra-kutjarra‡ kutjarra-marnkurra
Nunggubuyu anyjabugij wulawa wulanybaj wulalwulal marang-anyjabugij marang-anyjabugij mari anyjabugij marang-anyjabugij mari wula marang-anyjabugij mari wulanybaj marang-anyjabugij mari wulalwulal marang-anyjabugij marang-anyjabugij
Pitjantjatjara kutja kutjara maṉkurpa
Tiwi natinga jirara jiraterima jatapinta punginingita wamutirara
Wangka kuja kujarra kujarra kuju kujarrakujarra marakuju marakujarra
Wotjobaluk Giti mŭnya Gaiŭp mŭnya Marŭng mŭnya Yolop-yolop mŭnya Bap mŭnya Dart gŭr Boibŭn Bun-darti Gengen dartchŭk Borporŭng
Western Arrarnta nyinta tharra tharraminyinta tharramatharra
Wurrundjeri-willam Būbūpi-mŭringya Būláto-rável Būláto Urnŭng-mélŭk Babŭngyi-mŭringya Krauel Ngŭrŭmbul Jerauabil Thánbŭr Berbert
Yolŋu waḻgany bulal' guḻpur märrma'marrma' waŋgany rulu goŋ-marrma'


Madang languages edit

[38]

Language 1 2 3 4
Saep 'ha.le.be 'a.bo.de 'a.bo.kʰoŋ 'daːkʰo
Wasembo harawo abuɡi abono abuɡi abuɡi
Bargam amulik ɡiɡer ezeʔman aweweʔ
Maia duwa iner arop rabam
Miani udia ner arop arebam
Mauwake kuisow erup arow erepam
Pamosu tuku iloβ iloβ otuku iloβ iloβ
Usan ɡari ombur ombur-ɡari ɡer ombur ɡer ombur
Brem (Bunabun) gagindie aːleːr karem dji'rukanim
Nobonob laippu aɗit ewam waɗele
Wagi usih aɾit ized ɓala-ʔɑi
Panim olfan elis kiam waɾos
Siroi ndindo armba keŋmba bailkamba
Sam (Songum) kud͡ʒɛʔ lilʔo ʔalubi liliʔo
Kalam nokom omɨŋal omɨŋal nokom omɨŋal omɨŋal
Moresada mindjak airai kaːrop rambam
Manat βaʧa-tak añɨŋa-kay añɨŋ-uta-kay muk añɨŋa-kay muk añɨŋa-kay
Mum mɨŋɡiataya arkita arkitwrɨ arkita arkita

West Bomberai languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Karas kon eir kaˈruok̚ kanˈsuor ap̚ raˈman ˌramanˈdalin iˈrie ˌkaniŋgoˈnie ˈputkon
Mbahaam-Iha languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Baham ówɑno uwɑ́riʔ ɑwɑndíʔ wiɑŋɡɑrɑʔ tumbú tumbú óɡono tumbú weɾiʔ tumbú ɑwɑndiʔ tumbú wuɾiɑŋ'ɡuruʔ kwaɾá
Iha rɪk térɪ ŋɡára tumbú tumbú wó tumbú rɪk tumbú térɪ tumbú ŋɡára ʔpra
Timor-Alor-Pantar languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bunak language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bunak wen hílion ɡónion ɡonil ɡoinsét temol hitu alu sie seɡo
Bunak (Marae) uwen híleon kónion kóniʔil konitiʔet tomol hitu walu siwe soko
Oirata-Makasae languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Makasae u loləʔe
məhi (persons)
lolitu
mitu (persons)
loloha
fə(r) (persons)
lima daho fitu afo siwa ruruu
Fataluku ʔukáni ʔɛcɛ ʔutúʔɛ fátɛ límɛ nɛ́mɛ fítu káfa síva taʔánɛ
Alor-Pantar languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Woisika (Kamang) nɔk ʔɔk su bijat iwisiŋ iwisiŋ nɔk iwisiŋ ɔk iwisiŋ su iwisiŋ bijat atak nɔk
Wersing nɔʔ jɔkuʔ tuʔ aɾasɔkuʔ wetiŋ wetiŋ nɔʔ wetiŋ jɔkuʔ wetiŋ tuʔ wetiŋ aɾasɔkuʔ adajɔkuʔ
Kula sɔnaʔ jɘkuʔ t̪wɘʔ aɾasikuʔ jawat̪inaʔ jawat̪iŋ sɔnaʔ jawat̪iŋ jɘkuʔ jawat̪iŋ t̪wɘʔ jawat̪iŋ ɾasikuʔ adajakuʔ
Klon nuk ɔrɔk tɔŋ ut eweh tlan usɔŋ tidɔrɔk tukainuk kar nuk
Abui nuku ɑjɔku suɑ butɪ jɛtɪŋ tɑlɑmɑ jɛtɪŋ-ɑjɔku jɛtɪŋ-suɑ jɛtɪŋ-butɪ kɑr-nuku
Kui nuku oruku siwa usa jesan talama jesaroku tadusa jesanusa kar nuku
Adang nu alɔ tou ut ifihiŋ talaŋ ititɔ turlɔ tɨʡɛnu ʡɛr nu
Western Pantar anuku alaku atiɡa atu jasiŋ hisnakkuŋ betalaku betiɡa anukutannaŋ ke anuku
Teiwa nuk raq ~ haraq jeriɡ ut jusan tiaːm jesraq jesneriɡ jesnaʔut qaːr nuk
Kaera anu alo atoɡa ɓuta ~ wuta avehaŋ talaun bititoɡa tulalo tukanu kara nu


Asmat-Kamoro languages 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Asmat, Central taka jamuk manintep eaktaka wapuk ban taka



West Papuan languages edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ternate rimoi romdidi raːŋe raha romotoha rara tomodi tofkaŋe sio ɲaɡimoi
Tidore rimoi malofo raŋe raha romtoa rora tomdiː tofkaŋe sio ɲaɡimoi


Language isolate edit

Language 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Basque huts/zero bat bi hiru lau bost;
bortz
sei zazpi zortzi bederatzi hamar
Etruscan 𐌈𐌖
θu
𐌆𐌀𐌋
zal
𐌂𐌉
ci
𐌇𐌖𐌈(?)
huθ(?)

𐌑𐌀(?)
śa(?)
𐌌𐌀𐌙
maχ
𐌑𐌀(?)
śa(?)

𐌇𐌖𐌈(?)
huθ(?)
𐌔𐌄𐌌𐌘
semφ

𐌔𐌍𐌖𐌉𐌀𐌘
snuiaφ
𐌂𐌄𐌆𐌐
cezp
𐌍𐌖𐌓𐌘
nurφ
𐌑𐌀𐌓
śar


Gilyak
(Nivkh)
ɲaqr
ñ(i)-
meqr
m(i/e)-
caqr
c(e)-
nɨkr
n(e)-
tʰoqr
tho-
ŋax
ngax-
ŋamk
ngamg
minr
minr
ɲɨɲben
ñeñben
mxoqr
mxo-
Kusunda qasti dukʰu dahat piːəɡu pãɡo (Nepali above five)
Sumerian 𒁹
desh
𒈫
min
𒐈
pesh
𒐼
lim
𒐊
i
𒐋
i-ash
𒑂
i-min
𒑄
i-us
𒑆
i-lim
𒌋
hu


Notes edit

  1. ^ The Nimbia dialect of Gwandara has kwáda for 11, tùni for 12, and the counting system is in base 12.
  2. ^ Dahalo uses Swahili numerals after five.
  3. ^ Afar uses predicative case for counting, e.g. iníki ‘one’. Numerals listed here are absolutive forms.
  4. ^ Kuril and Kamchatkan Kuril data are from the 1787-1789 dictionary, in original Cyrillic transcription. See external links.
  5. ^ Aslian numerals are heavily influenced by Malay.
  6. ^ Borrowed from Chinese.
  7. ^ Native Khmu numerals have been largely replaced by Tai numerals.
  8. ^ 19th-century source; see external links.
  9. ^ Pear numerals after four have been replaced by Khmer numerals.
  10. ^ Borrowed from Prakrit into Old Malay. Native form telu (obsolete).
  11. ^ Ot Danum now uses Ngaju loanwords from six to ten.
  12. ^ Dated and replaced by tekau.
  13. ^ Probably from Austronesian.
  14. ^ Qau phonology has changed much in the recent years.
  15. ^ Only in compound numerals.
  16. ^ Numbers 4-10 were borrowed from Sino-Tibetan languages. Number one was probably borrowed from Old Chinese, according to Ratliff (2010).
  17. ^ Replacing masculine tƿēġen in complex numerals, and neutral in many cases.
  18. ^ Replacing masculine þrī in all dialects except West Saxon.
  19. ^ Romani numbers 7-9 are Byzantine Greek loanwords.
  20. ^ When reading long numbers (e.g. telephone number), Standard Chinese more frequently uses (yāo) than 一. Chinese uses for single.
  21. ^ In Standard Chinese, only for counting objects. Some dialects (varieties) have different usage. Chinese uses for double.
  22. ^ More frequently pronounced as [m̩].
  23. ^ Tibetic languages (or dialects) traditionally use a very conservative orthography, which reflects the original pronunciation of Old Tibetan, thus being severely incompatible with most modern varieties. Orthographic reforms do exist, though.
  24. ^ Numerals were heavily replaced by Indo-Aryan loanwords before extinction. Numbers six and seven are also possible Indo-Aryan loanwords.
  25. ^ Bhujel uses Nepali numerals after three.
  26. ^ Chepang numerals after five have already been replaced by Nepali.
  27. ^ Raji-Raute use Nepali numerals after six.
  28. ^ Western Magar uses Nepali numerals after five.
  29. ^ emu is used for counting numbers. emke(n) for counting objects.
  30. ^ Äynu (not Ainu) is a mixed language between Uyghur and Iranian. Äynu uses Persian numerals.
  31. ^ Swahili numerals 6, 7 and 9 are from Arabic.
  32. ^ Recorded by Richard F. Burton (1851).
  33. ^ Today Sua speakers use Mandinka numerals from 5 to 9.
  34. ^ Data are from the 1632 dictionary, in original French transcription. See external links.
  35. ^ French transcription by Jacques Cartier, 16th century. Different versions have different variations. See external links.
  36. ^ Yugh used Russian numerals for 8 and 9. Original 19th-century forms below are from Castrén's dictionary, 1858. See external links.
  37. ^ Data are from the 1787-1789 dictionary, in original Cyrillic transcription. Kott data have an additional source from Castrén's dictionary, 1858. See external links.
  38. ^ Normally, Madang languages have two counting systems: one based on numerals ‘one’ and ‘two’, with larger numbers combining these; and the other one based on body parts.

External links edit